ÚzemnéPlány.sk

Východná

Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Svidník

Mesto Svidník s takmer 12 000 obyvateľmi je prirodzeným administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom regiónu. Cez Svidník vedie aj významná medzinárodná cesta, smerujúca cez Vyšný Komárnik – Barwinek najväčší priechod zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky. Na okraji Svidníka je vybudované letisko. V meste sa nachádza Vojenské historické múzeum a SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry so svojimi expozíciami. Turisticky atraktívne v letnom období sú najmä celoštátne Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska, ktoré sa konajú v miestnom amfiteátri už od roku 1956. Dominantou centra Svidníka je Socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe.

Voderady

Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania.

Kečovo

Jaskyňa Domica je národnou prírodnou pamiatkou, objavil ju J. Majko v roku 1926, od roku 1932 je prístupná verejnosti. Má bohatú kvapľovú výzdobu, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. Kaskádové jazierka. Vyskytuje sa tu 16 druhov netopierov. Domica spolu s jaskyňou Baradla na maďarskom území meria 25 km. Jaskyňu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V jej okolí sa od roku 1985 nachádza náučný chodník Domica a okolie. Na trase je päť informačných tabúľ na témy: Chránená krajinná oblasť Slovenský kras, Jaskyňa Domica, Fauna a flóra, Geológia a geomorfológia, Poľnohospodárstvo.

Kečovo

Obec Kečovo leží pri hraniciach s Maďarskom, uprostred nádhernej prírody Národného parku Slovenský kras. Chotár obce má charakter pahorkatiny bez povrchových tokov a je málo zalesnený. Okolie je bohaté na závrty, priepasti, vyvieračky a jaskyne.
Na severovýchod od obce sa nachádza škrapové pole Domické škrapy. Ide o veľmi teplú lokalitu s teplomilnou vegetáciou. Rastie tu peniažtek slovenský a kapustovitá bylina s bielym kvetom, ktorá sa vyskytuje len na Silickej planine a na Zobore pri Nitre.
Jaskyňa Domica je národnou prírodnou pamiatkou. Má bohatú kvapľovú výzdobu, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. Kaskádové jazierka. Vyskytuje sa tu 16 druhov netopierov. Domica spolu s jaskyňou Baradla na maďarskom území meria 25 km. Jaskyňu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Rakovnica

Cestou z Rožňavy západným smerom na Štítnik okrajom natrafíte na nie veľkú dedinu, ktorá v roku 1948 dostala meno Rakovnica. Jej história však siaha až do 14. storočia. V roku 1327 mala meno Rakunchas a po roku 1808 zase Rekeňa. Jej okolie je tiež rôznorodé. Veniec kopcov so zvyškami vyťaženej hlušiny prezrádza, že tu dlho dominovalo baníctvo.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).