ÚzemnéPlány.sk

Komárno

Komárňanský región sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, vo východnom cípe Žitného ostrova, pri dolnom toku Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Je teda nielen najjužnejším, ale aj najnižšie položeným miestom v Slovenskej republike. Ploché nížiny sprestrujú nespočetné agátové lesy, bohaté na nektár, vrbinové a topoľové porasty pri riekach a neveľké piesočnaté kopce v severovýchodnej časti regiónu..
Komárno patrí k dunajskej ceste práve tak, ako dolniacka pikantná paprika k pečenému dunajskému kaprovi. Nákladné člny a pracovité remorkéry brázdia rieku po celý rok, kým ich nezastaví príliš nízky stav vody alebo ľad. Ožíva i osobná lodná doprava, ktorá poskytuje cestujúcim viac priestoru na vnímanie krajiny, než uzavreté rýchlikové kupé

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Hontianska Vrbica

Prvá písomná zmienka o Hontianskej Vrbici je z roku 1272. Leží na úpätí Ipeľskej pahorkatiny v širokej doline dolného Hrona. Katastrom preteká rieka Sikenica. Žije tu 574 obyvateľov, z toho je 60% slovenskej a 40% maďarskej národnosti. V obci je zastúpené náboženské vyznanie rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania a reformovanej cirkvi. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pre ktoré sú tu dodnes dobré podmienky. O silnom kultúrnom zázemí obce svedčí fakt, že sa tu narodili viacerí umelci a spisovatelia, ako napríklad Ján Pleidel a Július Duba. Významnou sakrálnou pamätihodnosťou je rímskokatolícky kostol Panny Márie. Tabernáculum a kamenný kríž sú pozostatkami pôvodného kostola z roku 1423. Okrem neho v obci stojí aj reformovaný kostol. V centre obce umiestnili obyvatelia pamätník obetiam svetových vojen. Zaujímavosťou Hontiankej Vrbice je takzvaná tisícročná záhrada. Názov je odvodený od starých líp. V obci je zriadená materská aj základná škola a k dispozícii je viacero obchodov.