ÚzemnéPlány.sk

Spišské Podhradie

Spišské Podhradie je dnes malým provinčným mestečkom, ktoré má okolo 3800 obyvateľov. Má však fantastickú polohu. Leží v údolí medzi dvoma monumentmi minulosti, ktoré sa naň akoby dívali zvrchu. Na jednej strane na travertínovom brale je zrúcanina mohutného Spišského hradu, na opačnej strane, na menšom vršku, sa týčia dve veže Spišskej Kapituly, ktorá je dodnes centrom duchovnej moci, sídlom Spišského biskupstva.

Šaštín - Stráže

Šaštín-Stráže je mesto ležiace v Trnavskom kraji.

Najvyššia nadmorská výška je v Strážach 256 m n. m.(Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165 – 170 m n. m. V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od 183 m n.m. do 205 m n. m.

Viac ako polovicu územia Šaštína – Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko – himalájskej horskej sústave. Nížina s Myjavskou nivou je súčasťou najsevernejšej, severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou Chvojnickej pahorkatiny, ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny.

Sereď

Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Váh, dnes už zregulovaný, v Seredi opúšťal brehy zovreté z oboch strán pahorkatinou a rozlieval sa do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý, ako naznačujú niektoré zmienky v starých kronikách, tam musel stávať už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty spájajúce vážske ostrovy a pôvodne zemno – valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava.

Dunajská Streda

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, Duna-Szerdahely) je okresné mesto na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine. Leží v približnom strede Žitného ostrova a v roku 2008 tu žilo 23 436 obyvateľov. V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahely-Újfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszer-Újfalu), Bašatehed (maď. Bassa-Tejed) a Elótejed (maď. Elő-Tejed.

Bátovce

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu

Hrubá Borša

Prvá zmienka o obci je už z roku 1244. Obec sa spomína pod názvom Martinus de Borsa (nemes). Pramene hovoria, že mala 42 domov a 426 obyvateľov s prevažne rímskokatolíckym vierovyznaním.
Názov obce je odvodený z mena starého zemianskeho rodu Borsa-iovcov, ktorí boli prevažnými majiteľmi pôdy obci.
Na obecnom cintoríne sa nachádzajú staré hrobky zemianskych rodín spätých s obcou, z ktorých niektorí zastávali aj vyššie štátne funkcie (Bolgár Emil, rod. Gürhel)
Obec leží 33km východne od Bratislavy a 7km juhovýchodne od okresného mesta Senec v nadmorskej výške 123 m s celkovou výmerou 585 ha

Humenné

Mesto Humenné sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska, v juhozápadnej časti okresu Humenné, v údolí rieky Laborec, ktorá tečie v časti súbežne so štátnou cestou číslo I/74 a železničnou traťou č.191 (Medzilaborce – Humenné – Michalovce – Trebišov – Michaľany), č.193 (Prešov – Strážske – Humenné), č.196 (Humenné – Stakčín) Zvolen, vo výške 157 metrov nad morom v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina, subprovincia Vonkajšie Východné Karpaty, podcelku Humenské podolie a časti Sokol.

Komárov

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz, Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto Bardejov.

Medzilaborce

Medzilaborce je mesto ležiace v Prešovskom kraji. Územie mesta Medzilaborce sa nachádza v severnej časti Laboreckej vrchoviny na sútoku riek Laborec a Vydranka. Leží vo výške 326 m n. m. a jeho rozloha je 32,92 km². V meste Medzilaborce žije 6 741 obyvateľov. Mesto, kde sa stretávajú 4 náboženstvá, je veľmi rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia.

Nesvady

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z obdobia rokov 1269.
Matúš Csák obec v roku 1311 obsadil a v roku 1554 ju zpustošili turci. Pôvodná listina z roku 1572 spomína túto usadlosť ako malé mesto
s jarmočnými právami.