ÚzemnéPlány.sk

Jasov

Jasov a jeho obdivuhodné okolie aj v súčasnosti upúta návštevníkov svojimi prírodnými krásami a kultúrnym bohatstvom. Na Slovensku je málo obcí, kde sa prírodné i kultúrne hodnoty natoľko dopĺňajú, ako práve u nás. Jasovská jaskyňa a nad ňou Jasovská skala, na ktorej bol v časoch minulých vybudovaný hrad kráľom Karolom Róbertom, alebo Kláštor rádu premonštrátov s nádherným kostolom a knižnicou, obklopený francúzskym parkom, flóra a fauna okolia, rybníky, podzemné bohatstvo, ktoré bolo základom vzniku baníctva a hutníctva na území obce, sa organicky viažu k dejinám Jasova.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

Vajkovce

Obec leží na ľavom brehu rieky Torysy v nadmorskej výške 205 m.n.m. v Košickom kraji.

Príroda v okolí obce vytvárajú určité predpoklady na rozvoj agroturistiky.

Trsťany

Prvú písomnú zmienku o obci Trsťany poznáme z roku 1288. Ide v podstate o testament, ktorý si vyhotovil mag. Dionýz, syn Buduna z rodu Aba – vtedajší vlastník obce. Dedinu Trsťany dal svojmu oficiálovi Ladislavovi do konca života. Tento dochovaný písomný záznam je neklamným svedectvom, že Trsťany sú stará dedina, ktorá bola vyvinutá už v druhej polovici 13. storočia, možno skôr.

Sokoľ

Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.

Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch (Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi), Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Dôkazom atraktívnosti lokality je množstvo rekreačných a záhradných chát v okolí celej obce. V strede obce sa nachádza malá zvonica, miestnou zaujímavosťou je aj nový cintorín, na ktorom sa pochováva priamo do zeme.

Slanec

Obec vznikla pod hradom Slanec. O dobe vybudovania Slaneckého hradu neexistujú hodnoverné informácie. Jeho prví majitelia pochádzali z rodu Aba. Hrad ako pevnosť sa prvýkrát spomína v r. 1281. Od roku 1679 je Slanecký hrad neobývanou zrúcaninou. V roku 1815 gróf Jozef Forgách dal opraviť vežu a umiestnil v nej obrazáreň pre turistické účely. V dnešnej dobe je hrad už len zrúcaninou.

Rozhanovce

Rozhanovce sa nachádzajú približne 10 km od Košíc. Sú azda jednou z najväčších obcí v celom okolí. Nechýba jej škola, rad obchodov, hostincov, pošta, vlastná knižnica aj s kultúrnym domom, či zdravotné stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými sa táto obec preslávila. Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ.
Prvú písomnú zmienku o Rozhanovciach poznáme z roku 1270 ako “terra Ruzgum”. Vtedy ich daroval Štefan V. spolu s ďalšími majetkami magistrovi Reynoldovi, ktorý bol hlavný stolník kniežaťa Ladislava. Darovacia listina z roku 1270 uvádza, že ich kráľ daruje Reynoldovi tak, ako ich predtým držal knieža Rastislav. Knieža Rastislav prišiel do Uhorska na úteku pred Tatármi. Za manželku si vzal Annu, dcéru kráľa Bela IV. Zomrel až v roku 1263 a Rozhanovce držal až niekedy v 40. – 50. rokoch 13. storočia. Rozhanovce sa v darovacej listine uvádzajú ako “tera”, čiže osídlená zem. Historik Branislav Varsik uvádza, že názov zeme je veľmi starý a Maďari ho museli prevziať najneskôr na rozhraní12. a 13. storočia.

Opiná

Opiná leží v Košickej kotline, v doline Olšavky. Majetok Opinej od r. 1229 patril k panstvu Lipovec a bol vlastníctvom rodu Abovcov. Povrch chotára na pahorkatine a masívnej hornatine Slanských vrchov tvoria mladotreťohorné usadeniny a sopečné horniny. Je čiastočne zalesnený nesúvislým lesom (dub, buk, breza). Má hnedozemné, ilimerizované a hnedé lesné pôdy.

Mudrovce

Obec ležiaca v blízkosti Košic. Nachádza sa v blízkosti niekdajšiemu feudálnemu hradu Lipovec. Je dôvodné domnievať sa, že dediny tu najskôr vznikali v blízkosti hradu, až neskôr vo vzdialenejšej oblasti. Mudrovce teda mali úlohu podhradnej dediny, ktorá zabezpečovala hradný servis.

Košická Belá

Severná oblasť v blízkosti terajšej vodnej priehrady Ružín pre svoj vrchovatý charakter bola osídlení neskoršie, ako iné časti okolia Košíc. Najstaršou dedinou v tejto lokalite je Košická Belá. Vznikla pre rieke Belej, ktorá sa tiahla popri ceste vedúcej z Košíc na Spiš.

Podľa údajov historika Branislava Varsika Košická Belá už v roku 1440 existovala ako rozvinutá dedina. Vtedy ju kráľ Vladislav daroval Jánovi a Mikulášovi z Perína, rovnako ako aj v tom čase už zrúcaný hrad Sokoľ so všetkými dedinami, ktoré k nemu patrili, ale i dediny Ťahanovce a Myslavu v Abaujskej stolici, rovnako aj mýto v Margecanoch a Jaklovciach.