Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
ÚzemnéPlány.sk
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
05. 06. 2025, meniny má: Laura
Aktuality
Nový územný plán Mesta Košice
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Urban Upgrades 2022
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Mestské zásahy Tatry
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
Terasy Trstany spúšťajú predaj
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pocitové mapy Slovenska spustené
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Partneri
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Mediálni partneri
Anketa
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnovšie komentáre
Bidovce
Obec s veľkým potenciálom rozvoja rekreácie a cestovného ruchu.
Prítomnosť geotermálnych vrtov.
Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa
spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov,
pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal
svojej manželke a dcére. Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce
a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku
1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi,
synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce
prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne
prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice
14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.
Bátovce
Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu
Nové Mesto nad Váhom
Nové Mesto nad Váhom (maď. Vágújhely, nem. Waagneustadt) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji, vzdialené asi 23 km od mesta Trenčín. Leží pri hlavnej ceste Bratislava – Žilina, na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do nížiny ohraničenej výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá v týchto miestach mala odbočku na Moravu, pričom je viac ako pravdepodobné, že touto cestou chodili aj sv. Konštantín a Metod do Nitry.
Veľká Lomnica
Obec Veľká Lomnica je jednou z najstarších spišských obcí, keď prvé písomné správy o našej obci siahajú do obdobia nemeckej kolonizácie Spiša v 13. storočí a dokazujú že pôvodné obyvateľstvo bolo slovanské. Počas tejto doby sa obec zaradila medzi významné poľnohospodárske a politické centrá, ale i strediská turistického ruchu sverného Spiša. Dlhé stáročia v našej obci vedľa seba žili ľudia viacerých národností i viacero vierovyznaní. Budovali a rozvíjali obec spoločne a nimi vytvorené hodnoty sú dôkazom vrelého vzťahu k svojmu rodisku.
Rohožník
Rohožník je obec na Slovensku v okrese Malacky. Obec leží v Záhorskej nížine na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 199 m v strede obce. Z jednej strany obce ju lemujú Malé Karpaty a z druhej strany rovinný borovicový les.
Kráľova Lehota
Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.
Východná
Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.
Topoľčany
Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na
Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti
Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už
od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej,
trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby
bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej
časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho
mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.
Svidník
Mesto Svidník s takmer 12 000 obyvateľmi je prirodzeným administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom regiónu. Cez Svidník vedie aj významná medzinárodná cesta, smerujúca cez Vyšný Komárnik – Barwinek najväčší priechod zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky. Na okraji Svidníka je vybudované letisko. V meste sa nachádza Vojenské historické múzeum a SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry so svojimi expozíciami. Turisticky atraktívne v letnom období sú najmä celoštátne Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska, ktoré sa konajú v miestnom amfiteátri už od roku 1956. Dominantou centra Svidníka je Socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe.
Voderady
Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania.
Podporte nás
Kontakt
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne