Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
15. 12. 2025, meniny má: Ivica
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Žilina je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Žilina je štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.

Obec Dunajská Lužná leží 15 km juhovýchodne od Bratislavy a 7 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 1,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja.

Územie Bernolákova bolo osídlené už v období neolitu (novšej doby
kamennej) a v staršej dobe bronzovej.Viac hmotných pamiatok pochádza
z 8.storočia z obdobia slovansko-avarského spolužitia.
Prvé písomné pramene pochádzajú z roku 1209. V tomto roku kráľ Ondrej
II. daroval správcovi Šebešovi obec i panstvo Svätý Jur, ktorého
súčasťou bola i dedina CEKI ( dnešné Bernolákovo ) . Už v roku
1216 mala obec meno CHEKI. V tomto období boli na území dnešného
Bernolákova dve osady ČEKI a LUŽNICA. Obe osady sa neskôr spojili a postupne
sa menil i názov obce ( CSEKLÉSZ , CHECLEZ , CHEKLEZ , ČEKLÝS , ČEKLÍS ).
Nad obcou sa týči Várdomb, na ktorom je štýlovo postavená vodárenská
veža. Pripomína miesto, kde bol okolo roku 1290 vybudovaný Čeklísky hrad.
Začiatkom 18.storočia bol za povstania Františka Rákoczyho II. zničený.
Významnou stavbou bol pôvodný gotický kostol zo 14. storočia, v rokoch
1764 – 1773 bol prestavaný. Zasvätený bol sv. Štefanovi – patrónovi
kostola . Začiatkom 16. storočia má obecný úrad v pečati tri ľalie.
Vtedy sa používalo i krátkodobé pomenovanie DREI LILIEN STADT.

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na
Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti
Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už
od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej,
trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby
bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej
časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho
mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.

Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo. Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo.

Obec Miloslavov je situovaná 20 km východne od Bratislavy a spadá do okresu Senec. Skladá sa z 2 častí – Alžbetin Dvor a Miloslavov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 2 km. S hlavným mestom Bratislava má vlakové a autobusové spojenie. Leží v nadmorskej výške 127 m. Veľkosť katastra patriaceho obci je 1019,44 ha. Prevažná časť územia je tvorená poľnohospodársky využívanou pôdou, pričom k obci prilieha aj lužný les o výmere 27 ha. Na území obce sa rozkladá vodná plocha – štrkovisko – o výmere 67,45 ha. Na území dnešnej obce Miloslavov existovali pôvodne dve osady: Alžbetin Dvor a Annin Dvor. Ich vznik sa nedá presne objasniť. Územie bolo kráľovským majetkom a patrilo k Bratislavskému hradu

Mesto Žiar nad Hronom sa nachádza v Banskobystrickom kraji, na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline. Rozprestiera sa prevažne na pravej terase rieky Hron. Katastrálna výmera mesta je 40,0 km2. Žiarska kotlina je na západe ohraničená pohorím Vtáčnik, na severe a východe Kremnickými vrchmi a na juhu Štiavnickými vrchmi. Na tomto území bola prirodzene vytvorená križovatka významných komunikačných spojov. Cesty z mesta sa lúčovite rozbiehajú v smeroch na Prievidzu, Nitru, Zvolen a Martin. Mestom prechádza železničná trať Bratislava-Zvolen. Vzdialenosť od Banskej Bystrice vzdušnou čiarou je 30 km, od Bratislavy 150 km.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne