ÚzemnéPlány.sk

Spišská Stará Ves

Za prvej ČSR mala Spišská Stará Ves charakter upadajúceho provinčného mestečka. Rozvoj nastal od roku 1945, kedy sa tu rozvinul priemysel a vyrástli nové budovy.

Okrem základného školstva žiaci môžu navštevovať gymnázium, pôsobí tu základná umelecká škola. Nachádza sa tu zdravotné stredisko, mestská knižnica, pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, Obvodné oddelenie policajného zboru, Hraničný priechod Lysá nad Dunajcom. Počtom obyvateľov 2228 je Spišská Stará Ves tretím najmenším mestom na Slovensku.

Kežmarok

Kežmarok je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového klutúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Šamorín

Mesto Šamorín sa nachádza v západnej časti Žitného ostrova v blízkosti hlavného mesta SR, Bratislavy.

Svätý Jur

Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má viac ako 700-ročnú vinohradnícku tradíciu.

Nemšová

Nemšová (maď. Nemsó) je mesto ležiace v Trenčianskom kraji. Leží na úpätí Bielych Karpát pri sútoku riek Váh a Vlára, v západnej časti Slovenska, 14 km od krajského mesta Trenčín.

Stará Ľubovňa

Jeho územie na severe Slovenska, zovreté riekou Poprad, bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Tento proces s malými prestávkami trval od paleolitu až do raného stredoveku. Dejinné udalosti mesta, ktoré sa stali počas prvých troch storočí nám, žiaľ, nie sú známe. Prvá listinná zmienka o Starej Ľubovni, ktorá mestské výsady získavala postupne, je z r. 1292. Najvýznamnejšie privilégia dostala v r. 1364 od uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý ju povýšil na slobodné kráľovské mesto s právom meča a vyňal spod jurisdikcie hradu Ľubovňa. Ľubovňania získali výhody tzv. magdeburského práva, t.j. mohli si voliť richtára, mestskú radu, usporadúvať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov.Okrem toho boli oslobodení od niektorých dávok a daní.

Dolný Kubín

Dolný Kubín (maď. Alsókubin, nem. Unterkubin) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji. Mesto má 19 703 obyvateľov. Z národnostného hľadiska je Dolný Kubín homogénny s prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti (až 97 %).

Kráľovský Chlmec

Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou. Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami. Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti. Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci. Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

Partizánske

História samotného mesta Partizánske je pomerne mladá. Jeho vznik spadá do obdobia rokov 1938 – 1939, kedy zlínska firma Baťa vybudovala v chotári obce Šimonovany závod na výrobu obuvi. Po postavení obytných a spoločenských budov sa zrodila osada Baťovany ako súčasť obce Šimonovany. S prudkým rozvojom fabriky rástla úmerne aj osada Baťovany a tak v roku 1948 bola obec Šimonovany s osadou Baťovany premenovaná na obec Baťovany, ktorej bol priznaný charakter mesta. Ako výraz uznania za účasť obyvateľov v SNP prijalo mesto dňa 9.februára 1949 názov Partizánske.

Hnúšťa

Uprostred najdlhšieho horského pásma Slovenska, Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, na južných výbežkoch Stolických vrchov leží po oboch stranách stredného toku údolia Rimavy a jej prítoku Klenovskej Rimavy mesto Hnúšťa v nadmorskej výške 298 m. Nachádza sa na 48 stupni, 35 minúte a 4 sekunde zemepisnej šírky ( S ) a na 19 stupni, 57 minúte a 12 sekunde zemepisnej dĺžky ( V ). Administratívnym členením Slovenska sa radí do okresu Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji. Z historického hľadiska leží na území Malohontu.