Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Oblasť rozprestierajúca sa v strednej časti Hornonitrianskej kotliny pri
úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra, má svoje
najstaršie dejiny – geologickú históriu zapísanú kamenným písmom
v horninách a skamenelinách.
Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Už v prvej písomnej zmienke
o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína
bojnické podhradie „de suburbanis Baimoz…“, čím sa hrad stal
najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené
hradisko stálo v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Bol
aj strediskom náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila
na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej listine
z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až v roku
1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.
Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Boliarov o ploche 938 ha. Obec sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.
Obec s veľkým potenciálom rozvoja rekreácie a cestovného ruchu.
Prítomnosť geotermálnych vrtov.
Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa
spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov,
pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal
svojej manželke a dcére. Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce
a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku
1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi,
synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce
prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne
prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice
14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.
Prvá písomná zmienka o Batizovciach pochádza z roku 1264. Chotár obce
Batizovce sa nachádza vo Fatransko-tatranskej oblasti, konkrétne v západnej
časti Popradskej kotliny. Je situovaný asi 11 km severozápadne od mesta
Poprad. Katastrálne územie hraničí s chotármi: Vysokých
Tatier-St.Smokovca, Gerlachova, Svitu, Popradu-Veľkej, Štôly, Mengusoviec a
Lučivnej.
Rozloha katastra: 1451 ha. Nadmorská výška: 750 m n.m. -stred obce, 715 m
n.m. -najnižší bod katastr.územia, 861 m n.m. -najvyšší bod
katastr.územia. Obec leží v ochrannom pásme Tatranského
národného parku /TANAP/. Nižšie položené časti obce sú typom
poľnohospodárskej krajiny s kultúrou stepnou a vidieckou infraštruktúrou.
Vyššie časti majú charakter pritatranský s lesnatou a lesnato-lúčnou
krajinou. Do Batizoviec sa návštevníci môžu dostať cestnými
komunikáciami, železnicou do stanice Svit, ako aj letecky, len pár kilometrov
vzdialeným letiskom Poprad-Tatry. Obec Batizovce má v súčasnosti
2150 obyvateľov.
Bezpečnost obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kraľovské mesto. Mesto bolo zapísané do zoznamu UNESCO.
Historické banské mesto, zapísané do zoznamu UNESCO. Banská Štiavnica
je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia
pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice
v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ
menovej politike uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci
udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie
formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi.
V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dorábalo zlato a striebro už za
čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať.
Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe
v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť
keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti
poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré
získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky.
Obec ležiaca v blízkosti Spišského hradu, známa hlavne svojou
minerálnou vodou Baldovská. Pozostatky minerálnych kúpeľov.
Baldovce ležia v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny na pravom brehu
potoka Kobuliany v zníženine prestúpenej systémom mladotreťohorných
zlomov. Nadmorská výška v strede obce je 430 m n. m. a v chotári 425 –
612 m n. m. Čiastočne odlesnený chotár tvoria pieskovcovo-ílovcové
súvrstvia starších treťohôr. Je tu 6 minerálnych prameňov pôvodom
zhodných s minerálnymi prameňmi na Sivej Brade. Kúpeľný
sadrovo-železnatý prameň je známy ako Baldovské rašelinisko
(slatinové).
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne