ÚzemnéPlány.sk

Gánovce

Popradskej kotliny, v doline Gánovského potoku. Má veľmi pekné okolie s bohatou históriou.

V obci žije 1005 obyvateľov.

Obec má vybudované bezprašné komunikácie, má vybudovanú kanalizačnú sieť, samostatne pre dažďovú vodu a splaškovú vodu, prevedený rozvod plynu a elektrickej energie. Tieto služby v plnom rozsahu využívajú obyvatelia.

Likvidácia domového odpadu je v plnom rozsahu zabezpečená.

Obec sa v ostatnom období prebudovala, schátralé objekty sa asanovali, alebo prestavali. Novopostavené rodinné domy dávajú obci nový, moderný vzhľad. Obec je stále vo výstavbe. Nových záujemcov o stabilizáciu a návštevníkov láka poloha obce, príroda a blízkosť okresného mesta a Vysokých Tatier. K skrášleniu obce prispeli obyvatelia obce, ktorí aktívnou prácou prispievajú k zlepšeniu životného prostredia.

Gemerská Hôrka

Leží na rozhraní juhozápadnej časti Slovenského krasu a Rimavskej kotliny, na nive a terase rieky Slaná, na polceste medzi mestami Rožňava a Tornaľa. Ako pokračovateľka stredovekých zemianskych usadlostí Malach a Özörény, oba doložené v r. 1243, patrí medzi najstaršie usadlosti v Gemeri. Názov Horka začína používať od r. 1413 a názov Gemerská Hôrka od r. 1927. Nachádza sa tu reformovaný kostol z roku 1786 a niekoľko starších vidieckych domov. Dnes vyspelá priemyselná obec, ktorej meno po celom svete preslávili závody ako sú Gemerská Celulózka a Papiereň (1883–1992) a SCA Hygiene Products.
V obci je rozvedený plyn a v súčasnosti prebieha výstavba kanalizácie. Pôsobia tu dve základné školy a jedna materská škola. Do jej vybavenosti patrí aj moderný kultúrny dom, kúpalisko, posilovňa, sauna, športové ihrisko, rôzne obchody, tri väčšie pohostinstvá a tri zariadenia na ubytovanie hostí.
V blízkosti sa nachádza Hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar, jaskyne Slovenského krasu: Domica, Gombasek a Ochtinská aragonitová jaskyňa, ako aj historické centrá Gemera ako sú Rožňava, Štítnik, Plešivec a Tornaľa. Vzácne kultúrno-historické pamiatky Spiša a Gemera objavíte prechádzkou po Gotickej ceste.

Ďurďošík

Obec blízko Košíc, ležiaca pri budúcej diaľnici na Ukrajinu. Prítomnosť geotermálnej energie. Prvú písomnú zmienku o obci Ďurďošík poznáme z roku 1330. Podľa nej vieme, že Ďurďošík predtým patril komesovi Budunovi (Bodun) z rodu Aba spolu s Ďurkovom, Chabžanmi a Janovíkom. Pre nevernosť kráľovi však o ne prišiel a na základe kráľovskej donácie ich už držal Imrich, syn Pavla, vnuk Kompolta z rodu Aba. V roku 1330 však musel spomínaný Imrich vydať z týchto odobraných majetkov na dievčenskú štvrť.

Dubnica nad Váhom

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.

Častá

Obec Častá, písomne doložená v roku 1291, vznikla ako podhradie hradu Červený kameň. Kataster obce sa rozprestiera na 3523 hektároch. Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Stred obce je vo výške 245 m.n.m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m.n.m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený kameň (339 m.n.m.) Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 okres Pezinok, začas so sídlom v Modre.

Od 30. júna 1960 patrila do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je obec v okrese Pezinok.

Čižatice

Čižatice sú charakterizované dobrými dopravnými väzbami na centrá vybavenosti – Kecerovce, Rozhanovce a Košice, s prijateľnými vzdialenosťami, čo im dáva značný rozvojový potenciál v oblasti bývania i vybavenosti. Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia o ploche 389 ha.

Čakanovce

Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou. V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.

Čadca

Prvé stopy pobytu človeka v chotári terajšej Čadce pochádzajú z neskorej doby kamennej – eneolitu (3200 – 1900 p. n. l.), sú to kamenné úštepy z náleziska v Ševcovských skalách. Aj keď z ďalších období nemáme hmotné doklady potvrdzujúce pobyt človeka v chotári terajšieho mesta, cez toto územie prechádzali od doby kamennej obchodné a vojenské karavány po diaľkovej ceste popri rieke Kysuca, ktorá spájala sever s juhom (písomne je táto cesta pod názvom „via magma“ doložená v roku 1244).
Sú mestá, ktoré založil kráľ alebo iný mocipán a sú také, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. Čadca patrí do tej druhej skupiny. Jej vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí. Valasi prichádzli do tohoto kraja zo severu a z východu spočiatku živelne, neskôr tu boli privolávaní zemepánmi, ktorí takto získavali zdroj nových príjmov. Valasi boli na 6 – 20 rokov oslobodení od poddanských povinností, no po uplynutí tejto lehoty museli odvádzať panstvu časť svojej produkcie (takzvaný dvadsiatok), drevo z lesa a mali aj strážnu službu. Horské kraje boli síce chudobné na ornú pôdu, ale bohaté na drevo a pasienky, vhodné na chov dobytka, hlavne oviec. Pôdu na pasienky získavali rúbaním a klčovaním lesov. Drevo používali na stavbu obydlí, alebo ho na pltiach po vode prepravovali k panským sídlam. Na klčoviskách začali aj s pestovaním poľnohospodárskych plodín. Takto sa dočasné sídla – salaše časom menili na trvalé obydlia.

Bunetice

Táto malebná dedinka, leží v prameni riečky Trstianky vo východnej časti Košickej kotliny v regióne Šariš. Je tu pahorkatinnatý povrch a hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1413 (Bynyatha). Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Buňata. V 16. storočí bola obec majetkom kecerovcov a dedičov košického mešťana Juraja Gabriela. V roku 1427 mali Bunetice 14 usadlostí, v roku 1828 20 domov. Za prvej Československej republiky sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia, výrobou podvalov. V novembri 1944 počas 2 sv. vojny boli v obci nemeckými fašistami zajatí a zavraždení siedmi talianski vojaci. Tento strašný akt dodnes pripomína pomník v lese nad obcou, kde toho času boli pochované telá padlých. V roku 1996 bol zriadený rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý dňa 29.9. slávnostne posvätil pomocný biskup Bernard Bober. Je to filiálka rímskokatolíckeho farského úradu Kecerovce. Pri OcÚ je zriadená Obecná knižnica a DHZ Bunetice. V obci pôsobí aj PZ Balaška. Okolie obce je vhodné na oddych a prechádzky krásnou prírodou. Obec je členom Olšavského mikroregiónu.

Bukovec

Obec Bukovec sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od okraja Košíc, mestskej časti Košice-Myslava. V súčasnosti je to známa rekreačná oblasť s vodnými nádržami.
Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m) v blízkosti Kojšovskej hole.
Nad Bukovcom sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako zásobáreň pitnej vody pre Košice a okolie, nádrž nie je prístupná pre verejnosť. Pod Bukovcom je malá Bukovecká umelá nádrž, slúži ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U.S.Steel Košice, s.r.o., nádrž je sprístupnená pre verejnosť pre rekreačné účely.