ÚzemnéPlány.sk

Kaplna

Obec Kaplna patrí do oblasti Poddunajskej nížiny do celku Trnavskej pahorkatiny, pri štátnej ceste E61, medzi Trnavou a Sencom.

Napriek tomu, že Kaplna nepatrí k veľkým obciam, má za sebou bohatú históriu. Počiatky historickej Kaplny siahajú do piateho tisícročia pred Kristom, o čom svedčia archeologické nálezy neolitickej osady v obci Kaplna. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1244. Je to listina vystavená v mene uhorského kráľa Bela IV. Súčasný názov obce je odvodený z latinského CAPULNA (Kaplna, Kapln-ka), ako pôvodného názvu obce, a postupom času prešiel niektorými zmenam i. Capolna (1289), Capella (1297), Kappeln (1460), Kaplna (1786), maďarsky Kápolna, nemecky Kappeln.
Kaplna bola koncom 20.rokov 16.storočia postihnutá tureckým a iným pustošením. Neskôr sa Kaplna stala súčasťou Červenokamenského panstva(majetkom Fuggerovcov). Kaplna bola do polovice 15.storočia v držbe zemanov. Fuggerovci obnovili Kaplnu pretože vedeli, že má veľkú cenu ako robotujúci element a ako konzument výrobkov panstva. Neskôr bola obec zaradená do Cirkvnej správy Báhoňa.

Jakubany

Jakubany patria do okresu Stará Ľubovňa. Je to severná oblasť Spiša. Jej nadmorská výška dosahuje v strede obce 610 m nadm. výšky. Chotár má nadmorskú výšku v tej Časti, ktorá sa obrába 580–1016 m. V minulosti patrili Jakubany do Spišskej župy so sídlom v Levoči. Cez Starú Ľubovňu vedie cesta z východu od Prešova na západ smerom do Popradu. Zo Starej Ľubovne sa môže cestovať na sever do Poľska cez hraničný priechod Mnišek nad Popradom. Smerom na juh cez Novú Ľubovňu vedie cesta do Jakubian, vzdialených od Starej Ľubovne 9 km. Obec leží na severnom svahu Levočského pohoria, v širokej doline rieky Jakubianky, ktorá pramení pod Ihlou. Neďaleko odtiaľ je najvyšší vrch v Levočskom pohorí Čierna hora (nadm. výška 1291 m). Rieka Jakubianka tečie smerom na sever okolo Jakubian po východnej strane, ďalej do Starej Ľubovne, kde sa vlieva do rieky Poprad a táto sa vlieva do Visly, ktorá tečie cez Poľsko do Baltického mora. Z juhovýchodu medzi Jakubanmi a Šambronom je druhý najvyšší vrch Siminy (nadm. výška 1290 m). V poli aj na horách sa nachádzajú sírne pramene (ako sa ľudovo hovorí vajcovky). Chotár má hnedé lesné, illime-rizované a oglejené pôdy.

Jablonov

Obec Jablonov patrí nepochybne k najstarším obciam na Spiši. Jej geografická poloha, rozloha, veľkosť katastrálneho územia, bohatstvo lesov, fauny a flóry ju radia medzi popredné obce stredného Spiša.
Leží v Hornádskej kotline na južnom okraji Levočských vrchov v doline Vavrincovho potoka. Nadmorská výška v strede obce je 480 m n. m. a v chotári 440 – 932 m n. m. Mierne zvlnená južná pahorkatinná časť chotára je odlesnená, severná siahajúca do vrchov má smrekové lesy a pasienky.

Hurbanova Ves

Obec Hurbanova Ves sa nachádza v oblasti Podunajskej nížiny, približne 10 km južne od mesta Senec. Rozprestiera sa v blízkosti rieky Malý Dunaj a trvalo v nej žije 290 obyvateľov. Obec je charakteristická veľmi tichým a príjemným prostredím. Iba 2 km od obce je „Oáza sibírskeho tigra“, ktorá sa snaží o záchranu ohrozených ussurijských tigrov. Obec je častou zastávkou vodných turistov, splavujúcich rieku Malý Dunaj, nakoľko v blízkosti obce sú malebné lokality jej ramien. Poloha obce a pekná príroda je aj základom rozvoja jazdectva v obci, pričom k atraktivitám obce patrí jazdecká škola firmy EKOCENTER. Pre športové vyžitie obyvateľov a návštevníkov obce slúži udržiavané futbalové a volejbalové ihrisko, ktoré je miestom častých stretnutí priateľov rekreačného športu.

Hrhov

Obec Hrhov sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v oblasti Gemersko-turnianskeho krasu, súčasti Severozápadných karpát. Leží v doline Turnianskeho potoka zovretej planinami Dolného a Horného vrchu. V okolí Hrhova známy stavebný materiál, tzv. sladkovodný vápenec, alebo travertín, známy ako hrhovská tufa vznikol počas posledných 100 tisíc rokov. Najvýznamnejším vodným tokom v chotári Hrhova je Turniansky potok, hrhovčanmi nazývaný Derék, prameniaci pri Silickej Jablonici.

Hontianska Vrbica

Prvá písomná zmienka o Hontianskej Vrbici je z roku 1272. Leží na úpätí Ipeľskej pahorkatiny v širokej doline dolného Hrona. Katastrom preteká rieka Sikenica. Žije tu 574 obyvateľov, z toho je 60% slovenskej a 40% maďarskej národnosti. V obci je zastúpené náboženské vyznanie rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania a reformovanej cirkvi. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pre ktoré sú tu dodnes dobré podmienky. O silnom kultúrnom zázemí obce svedčí fakt, že sa tu narodili viacerí umelci a spisovatelia, ako napríklad Ján Pleidel a Július Duba. Významnou sakrálnou pamätihodnosťou je rímskokatolícky kostol Panny Márie. Tabernáculum a kamenný kríž sú pozostatkami pôvodného kostola z roku 1423. Okrem neho v obci stojí aj reformovaný kostol. V centre obce umiestnili obyvatelia pamätník obetiam svetových vojen. Zaujímavosťou Hontiankej Vrbice je takzvaná tisícročná záhrada. Názov je odvodený od starých líp. V obci je zriadená materská aj základná škola a k dispozícii je viacero obchodov.

Hrašovík

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu, severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m., najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári je 315 m n.m.
Začína sa so spoločnou stavbou kanalizáce pre Hrašovík a Rozhanovce. Medzi Hrašovíkom a Rozhanovcami je cesta dlha cca 2 km, a zhruba v strede je vybudovaná nová čistička odpadových vôd. Čistička je už v prevádzke.

Heľpa

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie, obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok Krivuľa, ktorý preteká obcou.
Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali nový asfaltový koberec.

Gerlachov

Územie patrí do Popradskej kotliny, ktorá je najvyššie položenou kotlinou v celých Karpatoch. Katastrálne územie sa nachádza v Lomnickej pahorkatine v podtatranskej časti. Nadmorská výška 700 – 900 m.n.m. Nižšia časť je typom poľnohospodárskej krajiny s kultúrou stepnou a vidieckou štruktúrou. Vyššia časť je pritatranská s lesnatou a lesnato – lúčnou krajinou. Priemerné januárové teploty –5,5 až –6 'C, júlové od 16,3 od 14,5. Priemerný ročný úhrn zrážok je 620 – 850 mm. Snehová pokrývka 80 – 120 dní. Letných dní je 40 – 100.

Kedy však presne bola založená obec Gerlachov, to sa presne nevie. No jej vznik sa odhaduje okolo roku 1200. Názov obce mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorý sa sem prisťahovali. Spomína sa aj slovo „Geröl“, čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka „Stará voda“ – Stovoda, v okolí ktorého bola pôvodne obec založená. Názov „Gerölsdorf“ (dedina na štrku) sa pod vplyvom slovenčiny zmenil a vznikol Gearlsdorf – slovenský Gerlachov.

Giraltovce

Giraltovce ležia v Raslavickej brázde, ktorá je časťou Ondavskej vrchoviny. Územie patrí do oblasti Nízke Beskydy v provincií Východné Karpaty.