ÚzemnéPlány.sk

Hrhov

Obec Hrhov sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v oblasti Gemersko-turnianskeho krasu, súčasti Severozápadných karpát. Leží v doline Turnianskeho potoka zovretej planinami Dolného a Horného vrchu. V okolí Hrhova známy stavebný materiál, tzv. sladkovodný vápenec, alebo travertín, známy ako hrhovská tufa vznikol počas posledných 100 tisíc rokov. Najvýznamnejším vodným tokom v chotári Hrhova je Turniansky potok, hrhovčanmi nazývaný Derék, prameniaci pri Silickej Jablonici.

Hrašovík

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu, severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m., najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári je 315 m n.m.
Začína sa so spoločnou stavbou kanalizáce pre Hrašovík a Rozhanovce. Medzi Hrašovíkom a Rozhanovcami je cesta dlha cca 2 km, a zhruba v strede je vybudovaná nová čistička odpadových vôd. Čistička je už v prevádzke.

Hontianska Vrbica

Prvá písomná zmienka o Hontianskej Vrbici je z roku 1272. Leží na úpätí Ipeľskej pahorkatiny v širokej doline dolného Hrona. Katastrom preteká rieka Sikenica. Žije tu 574 obyvateľov, z toho je 60% slovenskej a 40% maďarskej národnosti. V obci je zastúpené náboženské vyznanie rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania a reformovanej cirkvi. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pre ktoré sú tu dodnes dobré podmienky. O silnom kultúrnom zázemí obce svedčí fakt, že sa tu narodili viacerí umelci a spisovatelia, ako napríklad Ján Pleidel a Július Duba. Významnou sakrálnou pamätihodnosťou je rímskokatolícky kostol Panny Márie. Tabernáculum a kamenný kríž sú pozostatkami pôvodného kostola z roku 1423. Okrem neho v obci stojí aj reformovaný kostol. V centre obce umiestnili obyvatelia pamätník obetiam svetových vojen. Zaujímavosťou Hontiankej Vrbice je takzvaná tisícročná záhrada. Názov je odvodený od starých líp. V obci je zriadená materská aj základná škola a k dispozícii je viacero obchodov.

Heľpa

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie, obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok Krivuľa, ktorý preteká obcou.
Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali nový asfaltový koberec.

Handlová

Handlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží v juhovýchodnej časti, na hlavnej urbanizačnej osi Trenčín – Bánovce – Prievidza – Handlová – Žiar nad Hronom. Samotné mesto má tradíciu baníckeho priemyslu.
Leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je druhým najväčším mestom regiónu Horná Nitra. Je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

Gerlachov

Územie patrí do Popradskej kotliny, ktorá je najvyššie položenou kotlinou v celých Karpatoch. Katastrálne územie sa nachádza v Lomnickej pahorkatine v podtatranskej časti. Nadmorská výška 700 – 900 m.n.m. Nižšia časť je typom poľnohospodárskej krajiny s kultúrou stepnou a vidieckou štruktúrou. Vyššia časť je pritatranská s lesnatou a lesnato – lúčnou krajinou. Priemerné januárové teploty –5,5 až –6 'C, júlové od 16,3 od 14,5. Priemerný ročný úhrn zrážok je 620 – 850 mm. Snehová pokrývka 80 – 120 dní. Letných dní je 40 – 100.

Kedy však presne bola založená obec Gerlachov, to sa presne nevie. No jej vznik sa odhaduje okolo roku 1200. Názov obce mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorý sa sem prisťahovali. Spomína sa aj slovo „Geröl“, čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka „Stará voda“ – Stovoda, v okolí ktorého bola pôvodne obec založená. Názov „Gerölsdorf“ (dedina na štrku) sa pod vplyvom slovenčiny zmenil a vznikol Gearlsdorf – slovenský Gerlachov.

Giraltovce

Giraltovce ležia v Raslavickej brázde, ktorá je časťou Ondavskej vrchoviny. Územie patrí do oblasti Nízke Beskydy v provincií Východné Karpaty.

Gemerská Hôrka

Leží na rozhraní juhozápadnej časti Slovenského krasu a Rimavskej kotliny, na nive a terase rieky Slaná, na polceste medzi mestami Rožňava a Tornaľa. Ako pokračovateľka stredovekých zemianskych usadlostí Malach a Özörény, oba doložené v r. 1243, patrí medzi najstaršie usadlosti v Gemeri. Názov Horka začína používať od r. 1413 a názov Gemerská Hôrka od r. 1927. Nachádza sa tu reformovaný kostol z roku 1786 a niekoľko starších vidieckych domov. Dnes vyspelá priemyselná obec, ktorej meno po celom svete preslávili závody ako sú Gemerská Celulózka a Papiereň (1883–1992) a SCA Hygiene Products.
V obci je rozvedený plyn a v súčasnosti prebieha výstavba kanalizácie. Pôsobia tu dve základné školy a jedna materská škola. Do jej vybavenosti patrí aj moderný kultúrny dom, kúpalisko, posilovňa, sauna, športové ihrisko, rôzne obchody, tri väčšie pohostinstvá a tri zariadenia na ubytovanie hostí.
V blízkosti sa nachádza Hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar, jaskyne Slovenského krasu: Domica, Gombasek a Ochtinská aragonitová jaskyňa, ako aj historické centrá Gemera ako sú Rožňava, Štítnik, Plešivec a Tornaľa. Vzácne kultúrno-historické pamiatky Spiša a Gemera objavíte prechádzkou po Gotickej ceste.

Gánovce

Popradskej kotliny, v doline Gánovského potoku. Má veľmi pekné okolie s bohatou históriou.

V obci žije 1005 obyvateľov.

Obec má vybudované bezprašné komunikácie, má vybudovanú kanalizačnú sieť, samostatne pre dažďovú vodu a splaškovú vodu, prevedený rozvod plynu a elektrickej energie. Tieto služby v plnom rozsahu využívajú obyvatelia.

Likvidácia domového odpadu je v plnom rozsahu zabezpečená.

Obec sa v ostatnom období prebudovala, schátralé objekty sa asanovali, alebo prestavali. Novopostavené rodinné domy dávajú obci nový, moderný vzhľad. Obec je stále vo výstavbe. Nových záujemcov o stabilizáciu a návštevníkov láka poloha obce, príroda a blízkosť okresného mesta a Vysokých Tatier. K skrášleniu obce prispeli obyvatelia obce, ktorí aktívnou prácou prispievajú k zlepšeniu životného prostredia.

Dubnica nad Váhom

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.