Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
629 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
13. 06. 2026, meniny má: Anton
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším
mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je
najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého
slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec
vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi
gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré
tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej
najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku
Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi
domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta.
V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi
7000 ubytovacích lôžok.
Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Komárňanský región sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, vo východnom
cípe Žitného ostrova, pri dolnom toku Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Je
teda nielen najjužnejším, ale aj najnižšie položeným miestom
v Slovenskej republike. Ploché nížiny sprestrujú nespočetné agátové
lesy, bohaté na nektár, vrbinové a topoľové porasty pri riekach a neveľké
piesočnaté kopce v severovýchodnej časti regiónu..
Komárno patrí k dunajskej ceste práve tak, ako dolniacka pikantná paprika
k pečenému dunajskému kaprovi. Nákladné člny a pracovité remorkéry
brázdia rieku po celý rok, kým ich nezastaví príliš nízky stav vody alebo
ľad. Ožíva i osobná lodná doprava, ktorá poskytuje cestujúcim viac
priestoru na vnímanie krajiny, než uzavreté rýchlikové kupé

Obec Kokošovce leží v severnej časti Košickej kotliny, pod Slanskými
vrchmi v doline rieky Delňa, 10 km juhovýchodne od krajského mesta Prešov,
375 m nad morom.
Z dostupných historických prameňov sa dozvedáme, že na územi obce stála
v 11. a 12. storočí mníšska pustovňa, pravdepodobne benediktínska.
okolo roku 1247 patrila stredná a horná časť doliny Delne kláštoru
cisteritov v Bardejove. No prvá písomná zmienka o Kokošovciach pochádza
z roku 1272, keď kráľ Štefan V. daroval časť majetku viacerým
šarišským zemanom, medzi ktorými bola aj rodina Ilmovcov a Otmarovcov. Medzi
priezviskami vnukov a pravnukov zemana Ilmu sa už v 14. storočí vyskytuje
aj meno Kakaš (Kakasch), od ktorého bol aj odvodený nový názov sidliska.
NÁZVY OBCE: r.1272 DELNAFEU r.1318 DELNE r.1422 KAKASFALUA
r.1773 KAKASSOWCE r.1927 KOKOŠOVCE V 14. – 15. storočí patrila celá
dedina zemanom Kakašovcom, neskôr, v 16. storočí už Otmarovej vetve
Delnianských zemanov Čudovcom.

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.
Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Obec leží v Slovenskom rudohorí v doline Rimavice.
Obec vznikla koncom 15. storočia, spomína sa od roku 1481 ako Kokaua, od
roku 1515 ako Kokawa a od roku 1927 má dnešné pomenovanie Kokava nad
Rimavicou; maďarsky Kokova, Kokava, Rimakokava. Patrila Lossoncziovcom, neskôr
Forgáchovcom, ktorí v obci vybudovali skláreň na tabuľové sklo.
V prevádzke bola do 30. rokov 20. storočia. V roku 1828 mala obec
237 domov a 1929 obyvateľov. V polovici 20. storočia boli v obci dve
papierne, výrobňa potaše a parná píla. Obec sa stala jedným z centier
robotníckeho hnutia. Sklárski robotníci tu štrajkovali v rokoch 1917, 1922,
1923, 1927 a 1928, v 30. rokoch tu bolo intenzívne hnutie nezamestnaných.
V roku 1942 vznikla ilegálna ozbrojená robotnícka Červená garda.
Obyvatelia obce sa zúčastnili SNP. V obci bolo vyzbrojovacie stredisko
povstalcov, sídlilo tu veliteľstvo vojenskej jednotky Narcis. Obec bola
vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.
Hornatinný povrch chotára tvoria žulové horniny a kryštalické bridlice.
Široké plošiny vo vrcholovej časti sú zvyškom plochého treťohorného
reliéfu. Odvodňuje ho Rimavica s prítokmi, hlavne Kokavkou. Listnatý,
ihličnatý a zmiešaný les je len na svahoch. Má hnedé lesné pôdy. Sú tu
minerálne pramene.

Ku Kojšovu neodmysliteľne patrí panoráma masívu Folkmarskej skaly (910 m.n.m.) v ktorej tieni je menej výrazný hrebeň Murovanej skaly so začiatkom na Kojšovskej skale (862 m.n.m.) S Kojšovom je spojená aj dobre známa Kojšovská hoľa, ktorá je najvýchodnejším bodom voloveckého hrebeňa a zároveň významným lyžiarskym strediskom.

Obec Kočovce leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej
roviny, na ľavom brehu rieky Váh medzi pohoriami Bielych Karpát a
Považského Inovca.
Tvoria ju tri miestne časti s vlastnou históriou do roku 1960 – Kočovce,
Beckovská Vieska a Rakoľuby.
Obec sa nachádza 8 km východne od okresného mesta Nové Mestonad Váhom,
23 km južne od krajského mesta Trenčín, 23 km severne od kúpeľného
mesta Piešťany.

Obec Klčov leží na rozhraní Levočských vrchov a Hornádskej kotliny medzi Levočou a Spišskou Kapitulou. Poloha Klčova je daná severným okrajom Hornádskej kotliny, kde sa stretáva geologickotektonický lom staršieho Slovenského Rudohoria, bohatého na ložiská medi, ortute a iných kovov a mladšieho Karpatského pohoria. Ponad obec bude vedená trasa novej diaľnice D1, úsek Branisko-Levoča.

Člen Olšavského mikroregiónu. Obec ležiaca blízko Košic. Nad Kostolianskym potokom zvyšky hradu Lipovec, zaniknutého v 16. stor. Na cintoríne drevené stĺpové náhrobníky z 1. pol. 20. stor.

Riešené územie je vymedzené hranicou dvoch katastrálnych území Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany o ploche 991 a 389 ha. Obec Kecerovce sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava. Koncentrácia obyvateľstva a jeho demografická charakteristika, sociálna infraštruktúra a poloha vo vzťahu k okolitému osídleniu a v podhorí Slánskych vrchov vytvárajú predpoklady pre cynamizáciu osídlenia a rozvojové možnosti v tomto území do budúcnosti.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne