ÚzemnéPlány.sk

Košice

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Komárno

Komárňanský región sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, vo východnom cípe Žitného ostrova, pri dolnom toku Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Je teda nielen najjužnejším, ale aj najnižšie položeným miestom v Slovenskej republike. Ploché nížiny sprestrujú nespočetné agátové lesy, bohaté na nektár, vrbinové a topoľové porasty pri riekach a neveľké piesočnaté kopce v severovýchodnej časti regiónu..
Komárno patrí k dunajskej ceste práve tak, ako dolniacka pikantná paprika k pečenému dunajskému kaprovi. Nákladné člny a pracovité remorkéry brázdia rieku po celý rok, kým ich nezastaví príliš nízky stav vody alebo ľad. Ožíva i osobná lodná doprava, ktorá poskytuje cestujúcim viac priestoru na vnímanie krajiny, než uzavreté rýchlikové kupé

Kokošovce

Obec Kokošovce leží v severnej časti Košickej kotliny, pod Slanskými vrchmi v doline rieky Delňa, 10 km juhovýchodne od krajského mesta Prešov, 375 m nad morom.
Z dostupných historických prameňov sa dozvedáme, že na územi obce stála v 11. a 12. storočí mníšska pustovňa, pravdepodobne benediktínska. okolo roku 1247 patrila stredná a horná časť doliny Delne kláštoru cisteritov v Bardejove. No prvá písomná zmienka o Kokošovciach pochádza z roku 1272, keď kráľ Štefan V. daroval časť majetku viacerým šarišským zemanom, medzi ktorými bola aj rodina Ilmovcov a Otmarovcov. Medzi priezviskami vnukov a pravnukov zemana Ilmu sa už v 14. storočí vyskytuje aj meno Kakaš (Kakasch), od ktorého bol aj odvodený nový názov sidliska. NÁZVY OBCE: r.1272 DELNAFEU r.1318 DELNE r.1422 KAKASFALUA r.1773 KAKASSOWCE r.1927 KOKOŠOVCE V 14. – 15. storočí patrila celá dedina zemanom Kakašovcom, neskôr, v 16. storočí už Otmarovej vetve Delnianských zemanov Čudovcom.

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Kokava nad Rimavicou

Obec leží v Slovenskom rudohorí v doline Rimavice.
Obec vznikla koncom 15. storočia, spomína sa od roku 1481 ako Kokaua, od roku 1515 ako Kokawa a od roku 1927 má dnešné pomenovanie Kokava nad Rimavicou; maďarsky Kokova, Kokava, Rimakokava. Patrila Lossoncziovcom, neskôr Forgáchovcom, ktorí v obci vybudovali skláreň na tabuľové sklo. V prevádzke bola do 30. rokov 20. storočia. V roku 1828 mala obec 237 domov a 1929 obyvateľov. V polovici 20. storočia boli v obci dve papierne, výrobňa potaše a parná píla. Obec sa stala jedným z centier robotníckeho hnutia. Sklárski robotníci tu štrajkovali v rokoch 1917, 1922, 1923, 1927 a 1928, v 30. rokoch tu bolo intenzívne hnutie nezamestnaných. V roku 1942 vznikla ilegálna ozbrojená robotnícka Červená garda. Obyvatelia obce sa zúčastnili SNP. V obci bolo vyzbrojovacie stredisko povstalcov, sídlilo tu veliteľstvo vojenskej jednotky Narcis. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.
Hornatinný povrch chotára tvoria žulové horniny a kryštalické bridlice. Široké plošiny vo vrcholovej časti sú zvyškom plochého treťohorného reliéfu. Odvodňuje ho Rimavica s prítokmi, hlavne Kokavkou. Listnatý, ihličnatý a zmiešaný les je len na svahoch. Má hnedé lesné pôdy. Sú tu minerálne pramene.

Kojšov

Ku Kojšovu neodmysliteľne patrí panoráma masívu Folkmarskej skaly (910 m.n.m.) v ktorej tieni je menej výrazný hrebeň Murovanej skaly so začiatkom na Kojšovskej skale (862 m.n.m.) S Kojšovom je spojená aj dobre známa Kojšovská hoľa, ktorá je najvýchodnejším bodom voloveckého hrebeňa a zároveň významným lyžiarskym strediskom.

Kočovce

Obec Kočovce leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny, na ľavom brehu rieky Váh medzi pohoriami Bielych Karpát a Považského Inovca.
Tvoria ju tri miestne časti s vlastnou históriou do roku 1960 – Kočovce, Beckovská Vieska a Rakoľuby.
Obec sa nachádza 8 km východne od okresného mesta Nové Mestonad Váhom, 23 km južne od krajského mesta Trenčín, 23 km severne od kúpeľného mesta Piešťany.

Klčov

Obec Klčov leží na rozhraní Levočských vrchov a Hornádskej kotliny medzi Levočou a Spišskou Kapitulou. Poloha Klčova je daná severným okrajom Hornádskej kotliny, kde sa stretáva geologickotektonický lom staršieho Slovenského Rudohoria, bohatého na ložiská medi, ortute a iných kovov a mladšieho Karpatského pohoria. Ponad obec bude vedená trasa novej diaľnice D1, úsek Branisko-Levoča.

Kecerovský Lipovec

Člen Olšavského mikroregiónu. Obec ležiaca blízko Košic. Nad Kostolianskym potokom zvyšky hradu Lipovec, zaniknutého v 16. stor. Na cintoríne drevené stĺpové náhrobníky z 1. pol. 20. stor.

Kecerovce

Riešené územie je vymedzené hranicou dvoch katastrálnych území Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany o ploche 991 a 389 ha. Obec Kecerovce sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava. Koncentrácia obyvateľstva a jeho demografická charakteristika, sociálna infraštruktúra a poloha vo vzťahu k okolitému osídleniu a v podhorí Slánskych vrchov vytvárajú predpoklady pre cynamizáciu osídlenia a rozvojové možnosti v tomto území do budúcnosti.