ÚzemnéPlány.sk

Beniakovce

Obec Beniakovce so svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho kraja, asi 13 km od centra Košíc, v údolí rieky Torysa.

Sokoľany

Obec Sokoľany leží na juhu Košickej kotliny na Sokolianskom potoku. Odlesnený chotár je na terasovej plošine Hornádu, západná časť na náplavovom kuželi potoka Ida, uloženom na treťohorných usadeninách.

Obec sa zrodila pred 725. rokmi. Najnovšie archeologické nálezy dokazujú, že už v VII. a VIII. storočí bolo toto územie obývané a podobne i pohrebisko z XI. a XII. storočia z mladšej doby hradištnej je toho dôkazom. Listina z rokov 1260 – 1268 hovorí o osade Zakál (Sokoľany) spomínajúc kláštor, ktorý podliehal pod právomoc Jasovského konventu.

Ruskov

Obec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na východnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východo-juhovýchodne od Košíc, pred vchodom do Slanského priesmyku. Prvá písomnú zmienka pochádza až zo začiatku 14. storočia, i keď dedina je reálne omnoho staršia. V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Vtedy sa páni hradu Slanec, pochádzajúci z rodu Aba, delili o toto panstvo.

Medzev

Vajkovce

Obec leží na ľavom brehu rieky Torysy v nadmorskej výške 205 m.n.m. v Košickom kraji.

Príroda v okolí obce vytvárajú určité predpoklady na rozvoj agroturistiky.

Trsťany

Prvú písomnú zmienku o obci Trsťany poznáme z roku 1288. Ide v podstate o testament, ktorý si vyhotovil mag. Dionýz, syn Buduna z rodu Aba – vtedajší vlastník obce. Dedinu Trsťany dal svojmu oficiálovi Ladislavovi do konca života. Tento dochovaný písomný záznam je neklamným svedectvom, že Trsťany sú stará dedina, ktorá bola vyvinutá už v druhej polovici 13. storočia, možno skôr.

Sokoľ

Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.

Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch (Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi), Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Dôkazom atraktívnosti lokality je množstvo rekreačných a záhradných chát v okolí celej obce. V strede obce sa nachádza malá zvonica, miestnou zaujímavosťou je aj nový cintorín, na ktorom sa pochováva priamo do zeme.

Slanec

Obec vznikla pod hradom Slanec. O dobe vybudovania Slaneckého hradu neexistujú hodnoverné informácie. Jeho prví majitelia pochádzali z rodu Aba. Hrad ako pevnosť sa prvýkrát spomína v r. 1281. Od roku 1679 je Slanecký hrad neobývanou zrúcaninou. V roku 1815 gróf Jozef Forgách dal opraviť vežu a umiestnil v nej obrazáreň pre turistické účely. V dnešnej dobe je hrad už len zrúcaninou.

Rozhanovce

Rozhanovce sa nachádzajú približne 10 km od Košíc. Sú azda jednou z najväčších obcí v celom okolí. Nechýba jej škola, rad obchodov, hostincov, pošta, vlastná knižnica aj s kultúrnym domom, či zdravotné stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými sa táto obec preslávila. Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ.
Prvú písomnú zmienku o Rozhanovciach poznáme z roku 1270 ako “terra Ruzgum”. Vtedy ich daroval Štefan V. spolu s ďalšími majetkami magistrovi Reynoldovi, ktorý bol hlavný stolník kniežaťa Ladislava. Darovacia listina z roku 1270 uvádza, že ich kráľ daruje Reynoldovi tak, ako ich predtým držal knieža Rastislav. Knieža Rastislav prišiel do Uhorska na úteku pred Tatármi. Za manželku si vzal Annu, dcéru kráľa Bela IV. Zomrel až v roku 1263 a Rozhanovce držal až niekedy v 40. – 50. rokoch 13. storočia. Rozhanovce sa v darovacej listine uvádzajú ako “tera”, čiže osídlená zem. Historik Branislav Varsik uvádza, že názov zeme je veľmi starý a Maďari ho museli prevziať najneskôr na rozhraní12. a 13. storočia.

Opiná

Opiná leží v Košickej kotline, v doline Olšavky. Majetok Opinej od r. 1229 patril k panstvu Lipovec a bol vlastníctvom rodu Abovcov. Povrch chotára na pahorkatine a masívnej hornatine Slanských vrchov tvoria mladotreťohorné usadeniny a sopečné horniny. Je čiastočne zalesnený nesúvislým lesom (dub, buk, breza). Má hnedozemné, ilimerizované a hnedé lesné pôdy.