Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
04. 04. 2026, meniny má: Izidor
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Prvé stopy pobytu človeka v chotári terajšej Čadce pochádzajú
z neskorej doby kamennej – eneolitu (3200 – 1900 p. n. l.), sú to
kamenné úštepy z náleziska v Ševcovských skalách. Aj keď z ďalších
období nemáme hmotné doklady potvrdzujúce pobyt človeka v chotári
terajšieho mesta, cez toto územie prechádzali od doby kamennej obchodné a
vojenské karavány po diaľkovej ceste popri rieke Kysuca, ktorá spájala
sever s juhom (písomne je táto cesta pod názvom „via magma“ doložená
v roku 1244).
Sú mestá, ktoré založil kráľ alebo iný mocipán a sú také, ktoré
vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. Čadca patrí do tej
druhej skupiny. Jej vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré
prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí. Valasi prichádzli do tohoto
kraja zo severu a z východu spočiatku živelne, neskôr tu boli privolávaní
zemepánmi, ktorí takto získavali zdroj nových príjmov. Valasi boli na
6 – 20 rokov oslobodení od poddanských povinností, no po uplynutí tejto
lehoty museli odvádzať panstvu časť svojej produkcie (takzvaný dvadsiatok),
drevo z lesa a mali aj strážnu službu. Horské kraje boli síce chudobné na
ornú pôdu, ale bohaté na drevo a pasienky, vhodné na chov dobytka, hlavne
oviec. Pôdu na pasienky získavali rúbaním a klčovaním lesov. Drevo
používali na stavbu obydlí, alebo ho na pltiach po vode prepravovali
k panským sídlam. Na klčoviskách začali aj s pestovaním
poľnohospodárskych plodín. Takto sa dočasné sídla – salaše časom
menili na trvalé obydlia.

Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou. V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.

Obec Častá, písomne doložená v roku 1291, vznikla ako podhradie hradu Červený kameň. Kataster obce sa rozprestiera na 3523 hektároch. Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Stred obce je vo výške 245 m.n.m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m.n.m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený kameň (339 m.n.m.) Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 okres Pezinok, začas so sídlom v Modre.
Od 30. júna 1960 patrila do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je obec v okrese Pezinok.

Čižatice sú charakterizované dobrými dopravnými väzbami na centrá vybavenosti – Kecerovce, Rozhanovce a Košice, s prijateľnými vzdialenosťami, čo im dáva značný rozvojový potenciál v oblasti bývania i vybavenosti. Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia o ploche 389 ha.

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.

Obec blízko Košíc, ležiaca pri budúcej diaľnici na Ukrajinu. Prítomnosť geotermálnej energie. Prvú písomnú zmienku o obci Ďurďošík poznáme z roku 1330. Podľa nej vieme, že Ďurďošík predtým patril komesovi Budunovi (Bodun) z rodu Aba spolu s Ďurkovom, Chabžanmi a Janovíkom. Pre nevernosť kráľovi však o ne prišiel a na základe kráľovskej donácie ich už držal Imrich, syn Pavla, vnuk Kompolta z rodu Aba. V roku 1330 však musel spomínaný Imrich vydať z týchto odobraných majetkov na dievčenskú štvrť.

Popradskej kotliny, v doline Gánovského potoku. Má veľmi pekné okolie s bohatou históriou.
V obci žije 1005 obyvateľov.
Obec má vybudované bezprašné komunikácie, má vybudovanú kanalizačnú sieť, samostatne pre dažďovú vodu a splaškovú vodu, prevedený rozvod plynu a elektrickej energie. Tieto služby v plnom rozsahu využívajú obyvatelia.
Likvidácia domového odpadu je v plnom rozsahu zabezpečená.
Obec sa v ostatnom období prebudovala, schátralé objekty sa asanovali, alebo prestavali. Novopostavené rodinné domy dávajú obci nový, moderný vzhľad. Obec je stále vo výstavbe. Nových záujemcov o stabilizáciu a návštevníkov láka poloha obce, príroda a blízkosť okresného mesta a Vysokých Tatier. K skrášleniu obce prispeli obyvatelia obce, ktorí aktívnou prácou prispievajú k zlepšeniu životného prostredia.

Leží na rozhraní juhozápadnej časti Slovenského krasu a Rimavskej
kotliny, na nive a terase rieky Slaná, na polceste medzi mestami Rožňava a
Tornaľa. Ako pokračovateľka stredovekých zemianskych usadlostí Malach a
Özörény, oba doložené v r. 1243, patrí medzi najstaršie usadlosti
v Gemeri. Názov Horka začína používať od r. 1413 a názov Gemerská
Hôrka od r. 1927. Nachádza sa tu reformovaný kostol z roku 1786 a
niekoľko starších vidieckych domov. Dnes vyspelá priemyselná obec, ktorej
meno po celom svete preslávili závody ako sú Gemerská Celulózka a Papiereň
(1883–1992) a SCA Hygiene Products.
V obci je rozvedený plyn a v súčasnosti prebieha výstavba kanalizácie.
Pôsobia tu dve základné školy a jedna materská škola. Do jej vybavenosti
patrí aj moderný kultúrny dom, kúpalisko, posilovňa, sauna, športové
ihrisko, rôzne obchody, tri väčšie pohostinstvá a tri zariadenia na
ubytovanie hostí.
V blízkosti sa nachádza Hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar, jaskyne
Slovenského krasu: Domica, Gombasek a Ochtinská aragonitová jaskyňa, ako aj
historické centrá Gemera ako sú Rožňava, Štítnik, Plešivec a Tornaľa.
Vzácne kultúrno-historické pamiatky Spiša a Gemera objavíte prechádzkou po
Gotickej ceste.

Územie patrí do Popradskej kotliny, ktorá je najvyššie položenou kotlinou v celých Karpatoch. Katastrálne územie sa nachádza v Lomnickej pahorkatine v podtatranskej časti. Nadmorská výška 700 – 900 m.n.m. Nižšia časť je typom poľnohospodárskej krajiny s kultúrou stepnou a vidieckou štruktúrou. Vyššia časť je pritatranská s lesnatou a lesnato – lúčnou krajinou. Priemerné januárové teploty –5,5 až –6 'C, júlové od 16,3 od 14,5. Priemerný ročný úhrn zrážok je 620 – 850 mm. Snehová pokrývka 80 – 120 dní. Letných dní je 40 – 100.
Kedy však presne bola založená obec Gerlachov, to sa presne nevie. No jej vznik sa odhaduje okolo roku 1200. Názov obce mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorý sa sem prisťahovali. Spomína sa aj slovo „Geröl“, čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka „Stará voda“ – Stovoda, v okolí ktorého bola pôvodne obec založená. Názov „Gerölsdorf“ (dedina na štrku) sa pod vplyvom slovenčiny zmenil a vznikol Gearlsdorf – slovenský Gerlachov.

Giraltovce ležia v Raslavickej brázde, ktorá je časťou Ondavskej vrchoviny. Územie patrí do oblasti Nízke Beskydy v provincií Východné Karpaty.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne