ÚzemnéPlány.sk

Krajné

Krajné je veľká kopaničiarska obec, ktorá sa rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia Malých Karpát, v doline potoka Jablonky a Korytárky. Krajné má zaujímavú minulosť a bohaté národné tradície.
Krajné ako súčasť Čachtického hradného panstva patrilo do Nitrianskej župy. Jej územie sa už v 15. storočí členilo na menšie administratívne jednotky. Krajné patrilo do najväčšieho – Novomestského. Po vzniku okresného zriadenia až po rok 1960 sa Krajné stalo súčasťou Myjavského okresu. Potom patrilo do okresu Trenčín a od konca roka 1996 sa znova stalo súčasťou Myjavského okresu. Zaujímavou raritou obce je skutočnosť, že sa skladá z 50 miestnych častí. Sú to kopanice zo 16. až 17. storočia a to: Bukovina, Dobrá Mer, Doliny, Hodovec, Chalupy, Jeruzalem, Kahúnova dolina, Kahúnov vŕšok, Kesov, Komárno, Konkušova dolina, Kurtišáci, Luskovica, Lazčeky, Manigov, Marušíci, Matejovec, Mertláci, Metláci, Mitalovec, Na vŕšku, Nebojsa, Ošmek, Osikovce, Podbočiny, Podkorytárka, Podprehora, Podrienie, Podvrch, Prehôrka, Sadloňov mlyn, Siváci, Stanova dolina, Svinová, Sychrov, Tabán, Tomkáci, Treskovec, Tŕnie, U Drobných, U Ferancov, U Hrdlicov, U Januškov, U Mozolákov, Vápenky, Vydarených dolina, Zajačice, Zbehy a Žadovica. Mnohé z nich, hlavne samoty zanikli, alebo ďalšou výstavbou sa zlúčili do jedného názvu.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Vrútky

Vrútky ležia v severnej časti okresu Martin, na sútoku riek Váh a Turiec, v centre žilinského kraja, medzi mestami Žilina a Martin, obklopené zo severozápadu pohorím Malá Fatra a z východu pohorím Veľká Fatra, ktoré tak ohraničujú Turčiansku kotlinu. V zmysle poludníkov a rovnobežiek leží na priesečníku 18°52’30" – 18°56’15" s.š. a 49°05’00" – 49°07’30" s.d.

Výstavba železnice v rokoch 1870–72 zo Žiliny, Košíc a Budapešti a výstavba železničných dielní v roku 1873 premenila obec na železničný uzol.

V rokoch 1949–54 a 1971–90 bola obec súčasťou Martina pod úradným názvom Martin-Vrútky. V roku 1990 sa obec osamostatnila a získala štatút mesta.

Vtáčkovce

Nachádzajú sa v severovýchodnej časti okresu Košice-okolie na východ od Košickej kotliny v Toryskej pahorkatine, vo vzdialenosti 25km severovýchodným smerom od Košíc. Z celkovej výmery katastrálneho územia na poľnohospodársku pôdu pripadá 62%.

Prvú písomnú zmienku o obci Vtáčkovce poznáme z roku 1427. Spomína sa v portálnom súpise s tým, že tu bolo 10 port, ktoré patrili Jánovi Kecerovi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty. Porta bola brána, ktorá viedla z ulice do hospodárskeho dvora a musela byť taká veľká, aby ňou prešiel voz.

Veľký Krtíš

Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom roku 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky análov vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „veľká cesta“. V 16. – 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní.

Ružomberok

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.

Prochot

Obec Prochot leží na východnom úpätí Vtáčnika v údolí Prochotského potoka v nadmorskej výške 590 – 620 m. Tok tvorí prirodzenú os obce. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 385 m v údolí Prochotského potoka, najvyšší dosahuje 1274,4 m n. m na kóte Veľká Homôľka .

Petrovany

Obec Petrovany sa nachádza v severnej časti Košickej kotliny, na terase nad východným brehom Torysy v nadmorskej výške 270 m. Košická kotlina je erózno-tektonického pôvodu, vyplnená neogénnymi ílami, pieskovcami a zlepencami. Klimaticky patrí do teplej oblasti.

Z východnej strany kotlinu ohraničuje Slánske pohorie, zo západnej predsunuté pahorkatiny Šarišskej vrchoviny s Čiernou horou v jej južnej časti. Zo severnej strany údolie uzatvárajú vrchy Veľká stráž, Malá stráž a Kapušiansky hradný vrch. Na juhu je kotlina otvorená.

Hlavnú sídelnú os kotliny tvorí údolie rieky Torysy, ktorá preteká údolím a pred reguláciou a vybudovaním ochrannej hrádze tvorila veľké meandre s náplavami usadenín štrkopieskov, hlín, ale aj kamenných nánosov.Petrovany ležia 8 km južne od centra Šariša – Prešova.

Nitra

Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch – na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.