ÚzemnéPlány.sk

Bačkovík

Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Bačkovík o ploche 418 ha. Nachádza sa v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.

Obec leží vo východnej časti Košickej kotliny v doline potoka ústiaceho do Olšavy, na pahorkatine a nive Olšavy. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny a štvtohorné náplavy. Má ilimerizované, hnedozemné a nivné pôdy.

Prvá zmienka o obci je z roku 1323 Bagak. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: 1427 Nagy-Bagyok, Kys-Badoch, 1430 Nogh Bagh-Kys Bagh, 1630 Bagiok alebo Batyok, 1733 Baczkowig, 1808 Bačkowík, po maďarsky sa obec úradne nazývala Bátyok,

Neskôr bola obec administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu, okres Sečovce, košický kraj. Po roku1960 sa obec začlenila pod okres Košice-vidiek, východoslovenský kraj.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Spišský Štvrtok

Obec Spišský Štvrtok sa nachádza v Prešovskom kraji, okres Levoča, leží v Hornádskej kotline, Kozích chrbtoch, na okraji Levočských vrchov, v nadmorskej výške 520 – 600m, s rozlohou katastra 1 424 ha a počtom obyvateľov 2 273 (r.2001).
Na križovatke troch hlavných ciest Spiša dominuje silueta troch vzácnych pamiatok, ktoré dokumentujú bohatú históriu obce. Je to kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a budova kláštora minoritov. Neďaleká Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. stor. trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1263. Je bránou do najkrajších častí Slovenského raja.

Spišská Nová Ves

Mesto Spišská Nová Ves sa rozprestiera v Hornádskej kotline, pričom zo severu je obklopené výbežkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským rudohorím.Mesto je sídlom okresu Spišská Nová Ves. Nachádza sa ma hlavnom železničnom ťahu Košice – Bratislava s prepojením na ČR a Ukrajinu. Letecké spojenia zabezpečuje blízko nachádzajúce sa medzinárodné letisko Poprad Tatry.

Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých a čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.

Rimavská Sobota

Mesto a okres ležia v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Rimavy, obklopené CHKO Cerovou Vrchovinou a NP Muránska Planina. Rimavská Sobota je okresným mestom.

Košice

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Jakubany

Jakubany patria do okresu Stará Ľubovňa. Je to severná oblasť Spiša. Jej nadmorská výška dosahuje v strede obce 610 m nadm. výšky. Chotár má nadmorskú výšku v tej Časti, ktorá sa obrába 580–1016 m. V minulosti patrili Jakubany do Spišskej župy so sídlom v Levoči. Cez Starú Ľubovňu vedie cesta z východu od Prešova na západ smerom do Popradu. Zo Starej Ľubovne sa môže cestovať na sever do Poľska cez hraničný priechod Mnišek nad Popradom. Smerom na juh cez Novú Ľubovňu vedie cesta do Jakubian, vzdialených od Starej Ľubovne 9 km. Obec leží na severnom svahu Levočského pohoria, v širokej doline rieky Jakubianky, ktorá pramení pod Ihlou. Neďaleko odtiaľ je najvyšší vrch v Levočskom pohorí Čierna hora (nadm. výška 1291 m). Rieka Jakubianka tečie smerom na sever okolo Jakubian po východnej strane, ďalej do Starej Ľubovne, kde sa vlieva do rieky Poprad a táto sa vlieva do Visly, ktorá tečie cez Poľsko do Baltického mora. Z juhovýchodu medzi Jakubanmi a Šambronom je druhý najvyšší vrch Siminy (nadm. výška 1290 m). V poli aj na horách sa nachádzajú sírne pramene (ako sa ľudovo hovorí vajcovky). Chotár má hnedé lesné, illime-rizované a oglejené pôdy.

Brezno

Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Okres, ktorého je centrom, sa rozprestiera na rozlohe 1265 km², na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník a končí západnými hranicami okresu za obcami Nemecká a Ráztoka. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k vysoko položeným kotlinám Slovenska; siaha od 390 do 1 000 m n.m., dno podolia dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m. Najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.