ÚzemnéPlány.sk

Námestovo

Turistické centrum hornej Oravy, obkolesené horami – Oravskou Magurou a Podbeskydskou vrchovinou. Netradičná poloha na brehu Oravskej priehrady dáva predpoklad širokého športového využitia.

Na ostrove uprostred priehrady sa vypína historický skvost bývalej zatopenej obce Slanica – kostol z 18. storočia. Prírodné prostredie, ktorým preteká rieka Biela Orava, je chránenou krajinnou oblasťou.

Oravská priehrada bola napustená v roku 1953, vody priehrady zatopili 5 obcí a 2/3 Námestova. Z tohoto regiónu pochádzajú významné osobnosti slovenského národa, ako napr. Anton Bernolák, Milo Urban, Ján Vojtaššák a tvoril tu aj P. O. Hviezdoslav.

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Hrhov

Obec Hrhov sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v oblasti Gemersko-turnianskeho krasu, súčasti Severozápadných karpát. Leží v doline Turnianskeho potoka zovretej planinami Dolného a Horného vrchu. V okolí Hrhova známy stavebný materiál, tzv. sladkovodný vápenec, alebo travertín, známy ako hrhovská tufa vznikol počas posledných 100 tisíc rokov. Najvýznamnejším vodným tokom v chotári Hrhova je Turniansky potok, hrhovčanmi nazývaný Derék, prameniaci pri Silickej Jablonici.

Hrašovík

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu, severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m., najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári je 315 m n.m.
Začína sa so spoločnou stavbou kanalizáce pre Hrašovík a Rozhanovce. Medzi Hrašovíkom a Rozhanovcami je cesta dlha cca 2 km, a zhruba v strede je vybudovaná nová čistička odpadových vôd. Čistička je už v prevádzke.

Gerlachov

Územie patrí do Popradskej kotliny, ktorá je najvyššie položenou kotlinou v celých Karpatoch. Katastrálne územie sa nachádza v Lomnickej pahorkatine v podtatranskej časti. Nadmorská výška 700 – 900 m.n.m. Nižšia časť je typom poľnohospodárskej krajiny s kultúrou stepnou a vidieckou štruktúrou. Vyššia časť je pritatranská s lesnatou a lesnato – lúčnou krajinou. Priemerné januárové teploty –5,5 až –6 'C, júlové od 16,3 od 14,5. Priemerný ročný úhrn zrážok je 620 – 850 mm. Snehová pokrývka 80 – 120 dní. Letných dní je 40 – 100.

Kedy však presne bola založená obec Gerlachov, to sa presne nevie. No jej vznik sa odhaduje okolo roku 1200. Názov obce mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorý sa sem prisťahovali. Spomína sa aj slovo „Geröl“, čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka „Stará voda“ – Stovoda, v okolí ktorého bola pôvodne obec založená. Názov „Gerölsdorf“ (dedina na štrku) sa pod vplyvom slovenčiny zmenil a vznikol Gearlsdorf – slovenský Gerlachov.

Banská Štiavnica

Historické banské mesto, zapísané do zoznamu UNESCO. Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politike uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi.
V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dorábalo zlato a striebro už za čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať. Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky.