Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
08. 07. 2025, meniny má: Ivan
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Želiezovce ležia v Nitrianskom kraji. Patria medzi malé mestá na juhu Slovenskej republiky s bohatou minulosťou, čo dokazujú aj archeologické nálezy z dávnych čias, ale aj história nedávnej minulosti. Obec s kostolom, mlynom a kamenným mostom sa prvýkrát spomína v roku 1274. Do roku 1960 boli Želiezovce sídlom okresu. Mestský štatút dostali v roku 1960.
bec Chľaba so 710 obyvateľmi sa nachádza v juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny v oblasti, kde Ipeľ vyúsťuje do Dunaja. Leží 12 km severovýchodne od Štúrova. Jej neveľké územie je ohraničené na severe Kováčovskými kopcami, na východe riekou Ipeľ a na juhu mohutným tokom Dunaja.
Ako jedna z mála obcí na južnom Slovensku sa nachádza v malebnom prostredí Kováčovských kopcov pokrytých listnatými lesmi, ich odlesnenými juhovýchodnými úbočiami vysadenými viničom a ukončenými vysokou sprašovou terasou. Pekná príroda, blízkosť atraktívneho historického mesta Ostrihom a rekreačná oblasť Kováčov ponúkajú dobrú perspektívu na ďalší rozvoj obce v oblasti rekreácie a turistiky.
Chotár obce leží na juhovýchodnom úpätí pohoria Burda a v Podunajskej nížine pri ústí riek Ipľa a Dunaja v nadmorskej výške 101–395 m. Východná časť chotára je nivná rovina medzi tokmi a západná je položená v pohorí, ktoré tvoria andezity a ich vulkanické zvyšky. Juhovýchodné úbočia sú odlesnené. Sú na nich z časti vinohrady, inde je dubový, hrabový a agátový les. Má hnedozemné, hnedé lesné, lužné a nivné pôdy.
Do západnej časti chotára zasahuje národná prírodná rezervácia Kováčovské vrchy–juh (vyhlásená v r. 1966) o celkovej rozlohe 364,14 ha. Rezervácia sa rozprestiera na južných úpätiach sopečného pohoria Burda, ktorého podložie tvoria pyroklastiká andezitov. Nachádza sa tu vzácna xerotermofilná step so vzácnymi lesostepnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Je to najsevernejšia lokalita tzv. panónskej flóry.
Obec Nemčice sa geograficky nachádza: 184 metrov nad morom v Podunajskej nížine na Nitrianskej tabuli, 5 km na ZJZ od Topoľčian v doline potok Zľavy.
Pôvod obce Nemčice siaha do Praveku – do mladšej doby kamennej.
Obec vznikla 1938 zlúčením osád Dolný a Horný Taráň. Osídlenie v eneolite. Cyklistická doprava v obci vybudovaná nie je. V budúcnosti je predpoklad jej rozvoja len v rámci mikroregiónu Cedron. Cez sídelný útvar neprechádza železničná doprava. Najbližšia železničná stanica je v Nitre. Verejná vodovodná sieť je vybudovaná vo všetkých 3 častiach obce Štefanovičová – až po časť Dolný Taraň. Obec Štefanovičová a jej priľahlé miestne časti nemajú vybudovanú kanalizačnú sústavu a ČOV. Zásobovanie teplom obce Štefanovičová charakterizuje decentralizovaný spôsob a to hlavne vykurovanie rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti naftovým zemným plynom.
Tekovské Lužany ležiace vo východnej časti Podunajskej nížiny v širokej doline dolného Hrona patria k najväčším obciam Levického okresu. Podľa archeologických nálezov bolotu ľudské osídlenie už v mladšej dobe kamennej. Našli sa však v okolí pamiatky aj z doby bronzovej, hallštatskej, laténskej i rímskej. Obcou prechádza pozemná komunikácia prvej triedy č. I/75, ktorá ju spája s Novými Zámkami a Šahami.
Mesto Hurbanovo sa nachádza na juhu západného Slovenska v Podunajskej
nížine, pri sútoku riek Žitavy a Nitry. Najstaršia zmienka pod názvom
possesio „Gyalla“ pochádza už z roku 1357. V meste je známa
hvezdáreň.
Archeologické nálezy potvrdzujú, že sa na tomto území vystriedali viaceré
praveké kultúry, z obdobia sťahovania národov tu žili kmene kvádov,
dákov, markomanov, gótov, avarov a hunov.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne