ÚzemnéPlány.sk

Viničky

Obec Viničky je poľnohospodársko-vinohradnícka obec, ležiaca pod južnými svahmi Zemplínskych vrchov na Východoslovenskej nížine s typicky úrodnou pôdou popretkávanou mŕtvymi ramenami Bodrogu. Obec patrí do Tokajskej vinohradníckej oblasti, čo potvrdzuje rozloha viníc a kvalita vyrobeného vína v minulosti i v súčasnosti. Rodina grófa Andrássyho mala v obci vinice s veľkými pivnicami i vínnymi domčekmi. V lokalite Borsučie sa nachádza zvernica. V obci sa organizujú okrem tradičných dní obcí, aj slávnosti vinobrania. Obec je známa aj svojimi kultúrnymi akciami a oberačkovými slávnosťami.

Rejdová

Poloha Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Obec sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na terasovej plošine pri hornom toku rieky Slanej ako prvá obec od jej prameňa. V skutočnosti leží na pravom brehu potoka Mlynnej, ktorý sa asi 400 m pod obcou vlieva do rieky Slaná. Rozostavaná je na úpätí vrchu Stolica, nadmorská výška obce je 582 m. Dedinou preteká malý potôčik bez mena, ktorý ju rozdeľuje na dve časti.

Iliašovce

Obec sa rozprestiera v severozápadnej časti Hornádskej kotliny v doline Iliašovského potoka. Leží v strede medzi dvoma okresnými mestami, Spišská Nová Ves a Levoča. Patrí do Košického kraja, hoci malá časť Iliašovského územia leží v Prešovskom kraji.
Nachádza sa tu už zaniknutý bizarný rokokový park Sans-Souci, kde v rokoch rozkvetu 1775–1806 chceli Štefan Csáky s manželkou vytvoriť „útulok filozofie, krásneho umenia, pokoja a slobody“. Finančný úpadok ho prinútil objekt likvidovať, takže letohrádky, množstvo drobnej architektúry, a podobne, zmizli bez stopy.

Baška

Obec Baška leží v západnej časti Košickej kotliny na východnom chrbte Slovenského Rudohoria, v pahorkatine medzi Myslavským potokom a potokom Ida. Obec svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho kraja, 3 km západne od krajského mesta Košice. Patrí do okresu Košice-okolie, ktorého 113 obcí obklopuje krajské mesto. Katastrálne územie obce hraničí z východnej strany s katastrom mestskej časti Myslava, zo severnej strany s katastrom obce Nižný Klatov a z juhozápadnej strany s katastrami obcí Bukovec, Malá Ida a MČ Košice-Lorinčík.
Obec Baška spolu s okolitými obcami (spolu 17 ) založili región Rudohorie.

Chľaba

bec Chľaba so 710 obyvateľmi sa nachádza v juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny v oblasti, kde Ipeľ vyúsťuje do Dunaja. Leží 12 km severovýchodne od Štúrova. Jej neveľké územie je ohraničené na severe Kováčovskými kopcami, na východe riekou Ipeľ a na juhu mohutným tokom Dunaja.

Ako jedna z mála obcí na južnom Slovensku sa nachádza v malebnom prostredí Kováčovských kopcov pokrytých listnatými lesmi, ich odlesnenými juhovýchodnými úbočiami vysadenými viničom a ukončenými vysokou sprašovou terasou. Pekná príroda, blízkosť atraktívneho historického mesta Ostrihom a rekreačná oblasť Kováčov ponúkajú dobrú perspektívu na ďalší rozvoj obce v oblasti rekreácie a turistiky.

Chotár obce leží na juhovýchodnom úpätí pohoria Burda a v Podunajskej nížine pri ústí riek Ipľa a Dunaja v nadmorskej výške 101–395 m. Východná časť chotára je nivná rovina medzi tokmi a západná je položená v pohorí, ktoré tvoria andezity a ich vulkanické zvyšky. Juhovýchodné úbočia sú odlesnené. Sú na nich z časti vinohrady, inde je dubový, hrabový a agátový les. Má hnedozemné, hnedé lesné, lužné a nivné pôdy.

Do západnej časti chotára zasahuje národná prírodná rezervácia Kováčovské vrchy–juh (vyhlásená v r. 1966) o celkovej rozlohe 364,14 ha. Rezervácia sa rozprestiera na južných úpätiach sopečného pohoria Burda, ktorého podložie tvoria pyroklastiká andezitov. Nachádza sa tu vzácna xerotermofilná step so vzácnymi lesostepnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Je to najsevernejšia lokalita tzv. panónskej flóry.

Lemešany

Lemešany ležia v Košickej kotline, na terase západnej časti doliny Torysy v nadmorskej výške 225 m, v chotári 206 – 376 m. Pozdĺž obce vedie dialnica spájajúca Košice a Prešov.
K obci Lemesany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany.
Chabžany ležia v Košickej kotline, v doline rieky Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m. Jednotlivé časti obce majú tieto chotárne názvy: Čaturky, Za karčmu, Za vodu, Pod oľšu, Oľša alebo les, Nižňa roveň, Füžovky, Rubaň, Lapiše, Vyšne luky, Nižne luky, Na zadkoch, Stredne vyšne, Zahumne, Kliny. Susednými obcami sú Lemešany, Drienov, Šarišské Bohdanovce, Janovík, Bretejovce, Malá Vieska a Trebejov.

Ruskovce

Ruskovce patria k starobylým dedinám bývalej Užskej stolice. V priebehu 11. storočia bolo okolité územie pričlenené k Uhorskému štátu a stalo sa majetkom uhorských kráľov Arpádovcov. Charakteristické centrum obce nie je vytvorené. Občianska vybavenosť je rozložená do viacerých plôch. Kompaktnejšie je občianska vybavenosť sústredená pri gréckokatolíckom chráme sv. Petra a Pavla. V južnej časti sa nachádza areál poľnohospodárskeho dvora – Dona a areál „Malá vodná elektráreň“.

Hlivištia

Katastrálne územie obce Hlivištia je situované v severnej časti Zemplínskeho regiónu, Košického kraja, okresu Sobrance. Celé záujmové územie sa nachádza v urbanizačnom priestore medzi mestom Sobrance a Snina. Obec sa rozprestiera na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v údolí riečky Žiarovnica, ktorá preteká intravilánom obce. Nadmorská výška obce je okolo 262 m. n.m. Zaujímavosťou obce Hlivištia je písomná zmienka o lesnej železnici, ktorá mala dĺžku cca 6 km s rozchodom 760mm a viedla po západnom okraji obce (od terajšej Lesnej správy) až do lesa. Táto železnica existovala pre rokom 1900 a patrila k najstarším na Slovensku.

Nižná Rybnica

V novembri 1998 bola skolaudovaná a uvedená do prevádzky malá vodná elektráreň.V roku 1995 bola obec splynofikovaná. Je vypracovaná projektová dokumentácia na výstavbu rozlúčkovej siene, ktorá by mala byť dokončená do roku 2005. Obec sa stala členom združenia obcí, uchádzajúcich sa o výstavbu vodovodu a kanalizácie. V obci sa doteraz nenašli žiadne archeologické nálezy. Dôvod je pomerne jednoduchý. Územie obce bolo v minulosti viac-menej pravidelne zaplavované, takže tieto by mohli byť iba roztrúsené a náhodné.

Ruský Hrabovec

Leží medzi západnými výbežkami Popriečneho v nadmorskej výške okolo 280 m. Dedinu založil šoltýs s valašskými usadlíkmi v prvej polovici 16. stor. na území humenského panstva. Najstarší zápis o dedine je z r. 1567. Jej zemepánmi boli šľachtici Drugethovci. Dedina sa rýchlo rozrastala. V r. 1600 mala okolo 30 poddanských domov. Neskôr obyvateľov aj domov ubúdalo. V r. 1715 a 1720 tam hospodárilo iba 5 poddanských domácností. Neskôr obyvateľov výrazne pribúdalo. V r. 1828 bolo v obci 70 domov a 514 obyvateľov. Pravoslávny kostol pochádza z r. 1838.