Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Kežmarok je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového klutúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Do nového obdobia svojej histórie vstúpila aj obec Mútne v roku 1989. Celospoločenské zmeny sa premietli aj do zloženia vtedajších orgánov MNV. Demokracia chápaná po svojom sa tu prejavila v plnej nahote. Anonymy, ktoré dávali občania do schránky na kultúrnom dome, často hovorili o ich neslušnosti a nevyspelosti. Požiadavky, ktoré vzišli zo spoločných zasadnutí iniciatívnych skupín – Za okrúhlym stolom – boli rôzne. Medzi prvými požiadavkami bola nastolená zmena poslancov. Príčinou ich odvolania bola slabá aktivita a členstvo v KSČ. Niektorí odstúpili sami. Súčasný vývoj obce sa odráža od celkovej politicko-sociálno-kultúrno-duchovnej úrovne nášho štátu. Obec začala budovať kanalizáciu, realizovať výstavbu futbalovej tribúny, športového ihriska s umelou trávou, urobila sa rekonštrukcia kuchynky v kultúrnom dome, ktorý sa teraz otepľuje.
Obec na prelome 14. a 15. stor. mala charakter mestečka. Do 15. stor.
patrila zoborskému kláštoru a nitrianskemu biskupstvu, potom hradu Branč a
panstvu Hrušov. Od 16. stor. Russóiovcom, od r. 1591 Tapolcsányovcom,
v 17. stor. Keglevichovcom. V 16. a 17. stor. sa stala niekoľkokrát
terčom rabujúcich Turkov, žoldnierov a povstalcov.
Začiatkom 19. storočia ju do vlastníctva získala rodina Odescalchiovcov,
ktorá tu po r. 1818 dala postaviť reprezentačný klasicistický kaštieľ
obklopený rozsiahlym parkom. V r. 1831 bol v obci postavený cukrovar.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr sa rozvinuli aj remeslá a
obchod.
Višňové je obec na Slovensku v okrese Žilina.
Je situovaná vo východnej časti Žilinskej kotliny, na severozápadných
svahoch Lúčanskej Malej Fatry, v údolí potoka Rosinka, asi 8 km JV od
mesta Žilina. Stred obce má nadmorskú výšku 450 m n. m. a chotár má
nadmorskú výšku od 420 m n. m. po 1 364 m n. m. (Minčol). Z vyššie
položených častí obce je priamy otvorený výhľad na Žilinskú kotlinu
i Kysuce. Za obcou sa do pohoria Malá Fatra zarezáva malebná Višňovská
dolina, známa svojimi krasovými úkazmi, vyvieračkou a lezeckými stenami.
Obkolesujú ju vrchy Hoblík, Suchárová (963 m n.m.), Úplaz, Minčol,
Horná, Dolná roveň a Valientov diel.
Obec je hromadná cestná dedina, ležiaca 17 km západne od Malaciek. Zo strany rieky Moravy bola pôvodne radová obec, ako najzápadnejšia obec Záhoria a celého Slovenska sa mierne vtláča do Moravského poľa.
Prvá písomná zmienka o obci Dvorníky pochádza z roku 1247 pod názvom Vduornuc. Obec patrila nitrianskemu hradu, neskôr panstvu Hlohovec. V roku 1715 mala rozsiahle vinice a 43 domácností. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pestovaním tabaku. Štátny majetok bol založený v roku 1948 a JRD v r. 1957. V okolí obce boli v minulosti rozsiahle vinice a jej obyvatelia sa zaoberali pestovaním hrozna a výrobou vína, ktorým zásobovali okolité panstvá.
Mesto Šamorín sa nachádza v západnej časti Žitného ostrova v blízkosti hlavného mesta SR, Bratislavy.
Obec leží v Nízkych Beskydách v hornej časti údolia Kurimky, severného prítoku Tople v nadmorskej výške okolo 330m. Vlastivedný slovník obcí Slovenska udáva vznik obce ešte pred rokom 1427. Najstaršia písomná správa o Kurimke je v súpise zdanených dedín z roku 1548, kedy už boli obyvatelia obce povinní platiť daň kráľovi. Kurimka patrila k rusínskym dedinám panstva Makovica. Z názvu obce možno usudzovať, že prvými budovateľmi obce boli obyvatelia Kurimy, resp. názvom Kurimka už skôr pomenovali tunajší potok, ktorý potom prešiel aj na dedinu. Obec založil šoltýs s usadlíkmi. Kurimka bola najmladšou dedinou v okolí. Obec sa zo začiatku spomína pod názvom Kwrymka, neskôr ako Kurinka (1786) až v roku 1808 dostala dnešný názov Kurimka (maď. Kurimka – Kiskurima). V roku 1600 mala obec 20 obývaných poddanských domov a obydlie šoltýsa. K obci patril aj mlyn. Pre farára bolo vyčlenené pole v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Začiatkom 17. storočia obec patrila k stredne veľkým dedinám s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Obec sa v roku 1711 kvôli úteku poddaných takmer vyľudnila. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na sezónne práce odchádzali do južných stolíc. V polovici 19.storočia postihol obec hlad, čo malo za následok vysťahovalectvo. V roku 1828 mala obec 72 domov a 564 obyvateľov. Po II. svetovej vojne z našej obce odišlo veľa mladých ľudí za prácou do miest kde aj bývali. Do obce prichádzali len na návštevy k blízkym.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne