Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
629 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
14. 06. 2026, meniny má: Vasiľ
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Mesto Spišská Nová Ves sa rozprestiera v Hornádskej kotline, pričom zo severu je obklopené výbežkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským rudohorím.Mesto je sídlom okresu Spišská Nová Ves. Nachádza sa ma hlavnom železničnom ťahu Košice – Bratislava s prepojením na ČR a Ukrajinu. Letecké spojenia zabezpečuje blízko nachádzajúce sa medzinárodné letisko Poprad Tatry.
Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých a čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.

Obec Licince leží južne od Jelšavy v údolí rieky Muráň. Kataster obce má 1830 ha a žije tu 683 obyvateľov. Prvýkrát sa obec spomína v roku 1243 pod názvom Lincha. Patrila kráľovskému hradu Gemer. Neskôr sa vlastníkmi Liciniec stali Ákosovci a po nich Bebekovci. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a remeslami, najmä hrnčiarstvom, kováčstvom a uhliarstvom. Pamiatkami obce sú dva jednopodlažné klasicistické kaštiele z konca 18. storočia. Dolný kaštieľ bol nedávno rekonštruovaný a v súčasnosti má ambície stať sa ubytovacím zariadením. Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša Biskupa postavený v roku 1830 na mieste stredovekého kostolíka zo 14. storočia.

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším
mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je
najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého
slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec
vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi
gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré
tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej
najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku
Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi
domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta.
V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi
7000 ubytovacích lôžok.
Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Jakubany patria do okresu Stará Ľubovňa. Je to severná oblasť Spiša. Jej nadmorská výška dosahuje v strede obce 610 m nadm. výšky. Chotár má nadmorskú výšku v tej Časti, ktorá sa obrába 580–1016 m. V minulosti patrili Jakubany do Spišskej župy so sídlom v Levoči. Cez Starú Ľubovňu vedie cesta z východu od Prešova na západ smerom do Popradu. Zo Starej Ľubovne sa môže cestovať na sever do Poľska cez hraničný priechod Mnišek nad Popradom. Smerom na juh cez Novú Ľubovňu vedie cesta do Jakubian, vzdialených od Starej Ľubovne 9 km. Obec leží na severnom svahu Levočského pohoria, v širokej doline rieky Jakubianky, ktorá pramení pod Ihlou. Neďaleko odtiaľ je najvyšší vrch v Levočskom pohorí Čierna hora (nadm. výška 1291 m). Rieka Jakubianka tečie smerom na sever okolo Jakubian po východnej strane, ďalej do Starej Ľubovne, kde sa vlieva do rieky Poprad a táto sa vlieva do Visly, ktorá tečie cez Poľsko do Baltického mora. Z juhovýchodu medzi Jakubanmi a Šambronom je druhý najvyšší vrch Siminy (nadm. výška 1290 m). V poli aj na horách sa nachádzajú sírne pramene (ako sa ľudovo hovorí vajcovky). Chotár má hnedé lesné, illime-rizované a oglejené pôdy.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne