ÚzemnéPlány.sk

Ruskov

Obec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na východnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východo-juhovýchodne od Košíc, pred vchodom do Slanského priesmyku. Prvá písomnú zmienka pochádza až zo začiatku 14. storočia, i keď dedina je reálne omnoho staršia. V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Vtedy sa páni hradu Slanec, pochádzajúci z rodu Aba, delili o toto panstvo.

Sokoľany

Obec Sokoľany leží na juhu Košickej kotliny na Sokolianskom potoku. Odlesnený chotár je na terasovej plošine Hornádu, západná časť na náplavovom kuželi potoka Ida, uloženom na treťohorných usadeninách.

Obec sa zrodila pred 725. rokmi. Najnovšie archeologické nálezy dokazujú, že už v VII. a VIII. storočí bolo toto územie obývané a podobne i pohrebisko z XI. a XII. storočia z mladšej doby hradištnej je toho dôkazom. Listina z rokov 1260 – 1268 hovorí o osade Zakál (Sokoľany) spomínajúc kláštor, ktorý podliehal pod právomoc Jasovského konventu.

Beniakovce

Obec Beniakovce so svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho kraja, asi 13 km od centra Košíc, v údolí rieky Torysa.

Komárovce

Prvú písomnú zmienku o obci Komárovce poznáme z roku 1365. Vtedy ich majiteľ Peter, syn Imricha zo Siksavy (dnes Szikszó v Maďarsku), urobil dohodu o všetkých svojich majetkoch pre svojich synov Mikuláša a Petra. V súpise majetkov sa nachádzajú aj Komárovce. Rodina Petra, syna Imricha zo Siksavy, pochádzala z rodu Aba, konkrétne z línie Marharda, ktorý už v druhej polovici 13. storočia držal zem v oblasti Veľkej Idy.

Slančík

Obec Slančík sa nachádza necelých 30 km juhovýchodne od Košíc. História obce úzko súvisí s históriou hradu Slanec, ktorého počiatku spadajú do druhej polovice 13. storočia, o hradisku Slanec vieme už z listiny z roku 1230. Prvú písomnú zmienku o Slančíku radíme do roku 1270, i keď sa v tomto prípade ešte nepíše priamo o obci, ale o zemi Slanec – terra Zalanch, na ktorej sa nachádza daná obec.

Kysak

Kysak pre svoju dobrú polohu pri Hornáde sa stal obľúbeným miestom pánov z Drienova a tak si tu vystavali kúriu, v ktorej sa zdržiavali viac, ako na hrade Drienov. Ten bol postavený ako obranný hrad, teda neposkytoval toľko pohodlia ako iné vtedajšie hrady. Cez obec tečie rieka Hornád. Kysak je tiež dôležitou dopravnou, železničnou križovatkou.

Vyšný Čaj

Nález z doby bronzovej svedčí o tom, že územie súčasnej dediny Vyšný Čaj bolo osídlené už v dobe predhistorickej. V regióne obcí Vyšný čaj – Nižný Čaj sa našiel aj materiál z obdobia ranného stredoveku a to nádoby z piesočnatej hliny. To jasne svedčí o slovanskom sídlisku, ktoré je datované do 9. storočia.

Nižný Čaj

Obec Nižný Čaj o rozlohe 295 ha sa nachádza na rozhraní Lučenecko-Košickej zníženiny a Maďarsko Sliezskej oblasti na miernych svahoch v pohorí Slanských hôr, leží v údolí malej riečky Olšava, ktorá je prítokom Torysy. Údolie z východnej strany obklopujú Slanské vrchy. Obec je od krajského mesta Košíc vzdialená len približne 12 km. Táto skutočnosť vyzdvihuje význam obce z urbanistického hľadiska.

Cestice

Obec leží na náplavových kužeľoch tokov Idy a Čečanky v západnej časti Košickej kotliny v odlesnenenom chotári s výskytom nivných pôd. Obec Cestice vznikla na mieste slovanského sídliska. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1317. V tomto období tu stála fara a kostol, čo dosvedčuje jej rozvinutosť.V stredoveku bola dŕžavou hradu Veľká Ida. Pôvodní obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, z remesiel vynikalo tkáčstvo. V obci je niekoľko vzácnych sakrálnych pamiatok. Najstaršou z nich je rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého.

Nižná Kamenica

V súčasnosti má obec nachádzajúca sa na východnom okraji Košickej kotliny v doline Kamenického potoka v nadmorskej výške asi tristo metrov 509 obyvateľov. Je vzdialená približne 23 kilometrov severovýchodne od Košíc. Chotár Nižnej Kamenice predstavuje rozlohu 1333 hektárov a susedí s obcami Čakanovce, Vyšnou Kamenicou, Košickým Klečenovom, osadou Borda, Svinicou a Bidovcami.