ÚzemnéPlány.sk

Madunice

Ku kultúrno-historickým hodnotám obce možno zaradiť – faru, kostol, sochu Jána Hollého, Sochu sv. Jána Nepomuckého, súsošie sv. Vendelína, Floriána a Rócha, pomník padlým vojakom v 1. sv. vojne, pamätnú izbu Jána Hollého, oltár v kostole, Madunickú izbu z obdobia po 1. sv. vojne.
V katastri obce sa nenachádzajú žiadne chránené územia prírody, žiadne chránené prírodné zdroje, žiadne ochranné pásma objektov, žiadne ochranné lesy a lesy zvláštneho určenia.
Katastrom obce prechádza celoslovenský biokoridor rieka Váh, ktorý sa dá spolu s miestnymi štrkoviskami zaradiť k hodnotným prírodným celkom.

Lučenec

Dnešný Lučenec vznikol na križovatke starých strategických a obchodných ciest. Dodnes hlavnú os mesta tvorí cesta z juhu smerom na Rimavskú Sobotu s odbočkou na Zvolen a Modrý Kameň. Na tomto uzle vzniklo pretiahnuté námestie s hlavnými dominantami kostolov, na ktoré nadväzuje pomerne pravidelná sieť ulíc mesta, ktoré sa rozšírilo hlavne západným smerom.
O starom osídlení okolia Lučenca svedčia archeologické nálezy z doby kamennej (pracovné nástroje nájdené v lokalite medzi Lučencom a Vidinou), z obdobia staršieho neolitu (sekera nájdená na území Lučenca), zo staršej doby bronzovej (nález mečov v Opatovej a Lučenci – Tuhári), z doby železnej (konský postroj nájdený v lučenskom lese v smere na Halič) a z obdobia sťahovania národov (urny nájdené v priestoroch Parného mlyna).

Liveplan

Katastrálne územie obcí Turčianske Teplice, Rakša, Háj, Čremošné, Dubové

Lubeník

Obec Lubeník sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v malebnej Muránskej doline, na ľavom brehu rieky Muráň v polovici cesty medzi mestami Jelšava a Revúca. Od svojho vzniku bola príslušenstvom Muránskeho panstva, historicky patrila do Gemerskej župy, do roku 1960 k okresu Revúca, v rokoch 1960 až 1996 do okresu Rožňava a od roku 1996 znovu do okresu Revúca.

Chotár obce meria 582 ha (IOn katastrálnych jutár), voči okolitým obciam malý a neobvykle dlhý (od severu na juh) a neobvykle úzky (vo smere východ – západ). Stred obce je v nadmorskej výške 275 m, chotár obce v nadmorských výškach 275 až 650 m. Chotár obce na juhu hraničí s chotárom mesta J_lšava, na východe s chotárom obce Chyžné, na severovýchode a na severe s chotárom obce Revúcka Lehota a na západe s chotárom obce Turčok. Rozlohou chotára i počtom obyvateľstva patril Lubeník medzi menšie obce regiónu. Od polovice minulého storočia sa stal priemyselnou obcou a počet obyvateľov sa zvýšil. V roku 1900 zo 44 obcí a miest Revúckeho okresu bolo II väčších a 32 menších ako Lubeník, čiže už patril medzi stredne veľké obce.

Liptovské Sliače

Obec Liptovské Sliače sa nachádza v okrese Ružomberok. Má 3809 obyvateľov (jún 2009). Leží v Liptovskej kotline. V chotári je Štátna prírodná rezervácia Sliačske travertíny s mofetovým prameňom. Obec vznikla z troch osád, z ktorých dve – Nižný a Stredný Sliač vznikli v 13. storočí a hodnoverne sú písomne doložené už v roku 1251 za vlády Belu IV. V roku 2001 oslávila 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci .

Tretia osada Vyšný Sliač vznikla začiatkom 16. storočia. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače. V Sliačoch sa nachádza kultúrna pamiatka – pôvodný gotický kostol Sv. Šimona a Júdu zo 14. storočia, neskôr prestavaný, v ktorom sú odkryté nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Bohaté ľudové tradície, piesne a tance udržujú miestne folklórne súbory Sliačanka a detská skupina Sliačanček, ktoré ich prezentuju na domácich a zahraničných folklórnych festivaloch.

Katastrálne územie obce leží v strednej časti údolia rieky Sliačanky, v nadmorskej výške v rozpätí 500 až 1261 metrov. Najväčšiu šírku dosahuje medzi miestnymi časťami Hvozdec a Potočina, kde má 3,4 km. Dĺžka katastrálneho územia je 8,5 km. Rozlohou 1960 ha patrí v okrese Ružomberok medzi obce so stredne veľkým katastrálnym územím.

Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš leží v strede Liptovskej kotliny v nadmorskej výške 576 m, na pravom brehu Váhu. Obklopujú ho najvyššie a najkrajšie pohoria Slovenska. Ich hrebene presahujú 1500 m. Nad hornou hranicou lesa akoby ste vstúpili do iného sveta – do malebnej ríše alpínskych lúk, skál, vysokohorských pustatín, jazier, vodopádov a jej odvekých obyvateľov – vysokohorských rastlín a živočíchov.

Prírodné krásy radia Liptov medzi najatraktívnejšie regióny Slovenska. Samotný Liptovský Mikuláš leží v mierne teplej klimatickej oblasti na dne Liptovskej kotliny, ktorá má priemernú ročnú teplotu okolo 7°C. Lúčnatá a oráčinová Liptovská kotlina je obklopená vencom hôr, v ktorých prevládajú ihličnaté, najmä smrekové lesy. Nad ich hornou hranicou rastie kosodrevina, vyššie sú už len alpínske lúky a skalné biotopy. Veľmi pestrá je flóra vápencových oblastí Červených vrchov a Sivého vrchu v Západných Tatrách, vápencových oblastí Nízkych Tatier i Chočských vrchov. Už od mája hýria pestrými farbami kvetov.

Licince

Obec Licince leží južne od Jelšavy v údolí rieky Muráň. Kataster obce má 1830 ha a žije tu 683 obyvateľov. Prvýkrát sa obec spomína v roku 1243 pod názvom Lincha. Patrila kráľovskému hradu Gemer. Neskôr sa vlastníkmi Liciniec stali Ákosovci a po nich Bebekovci. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a remeslami, najmä hrnčiarstvom, kováčstvom a uhliarstvom. Pamiatkami obce sú dva jednopodlažné klasicistické kaštiele z konca 18. storočia. Dolný kaštieľ bol nedávno rekonštruovaný a v súčasnosti má ambície stať sa ubytovacím zariadením. Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša Biskupa postavený v roku 1830 na mieste stredovekého kostolíka zo 14. storočia.

Lieskovec

Obec Lieskovec sa nachádza v tesnom susedstve okresného mesta Zvolen. Najnižší bod katastra obce je v nadmorskej výške 290 m, najvyšší 396 m . Kataster o rozlohe 1389 ha sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline a obklopuje ho Zvolenská pahorkatina. Panoráme kotliny dominuje sopečné pohorie Poľana. Oblasť oplýva prekrásnymi dolinami a hustými lesmi, bohatými na faunu a flóru. V lokalite sa nachádza množstvo pitných minerálnych prameňov … Lieskovec patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Zvolen a je súčasťou etnografického regiónu Podpoľanie. K 13. januáru 2010 mal Lieskovec 1414 obyvateľov.

Levoča

Mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady – mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.

Levice

Levický hrad, ktorý je nerozlučne spojený s osudmi tohto mesta bol cisárskym nariadením v roku 1699 zrušený ako pevnosť. Napriek tomu ešte aj za Rákocziho povstania bol príčinou pustošenia kurucko-labanských bojov a až v roku 1709 bol ustupujúcimi kurucmi zámerne zbúraný natoľko, že úplne stratil význam vojenskej pevnosti.