ÚzemnéPlány.sk

Svätý Jur

Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má viac ako 700-ročnú vinohradnícku tradíciu.

Medzilaborce

Medzilaborce je mesto ležiace v Prešovskom kraji. Územie mesta Medzilaborce sa nachádza v severnej časti Laboreckej vrchoviny na sútoku riek Laborec a Vydranka. Leží vo výške 326 m n. m. a jeho rozloha je 32,92 km². V meste Medzilaborce žije 6 741 obyvateľov. Mesto, kde sa stretávajú 4 náboženstvá, je veľmi rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia.

Cejkov

V chotári Cejkova, písomne známeho v r. 1381, boli objavené nálezy z paleolitu, i veľkomoravskej doby. V 13. stor. dali cejkovskí šľachtici postaviť hrad. Teraz v obci, známej minerálnymi prameňmi, žije 1 257 obyvateľov. Pamiatkou je gr.kat. kostol /1805/.

Bratislava - Podunajské Biskupice - Mestská časť

Očová

Očová je obec na Slovensku v okrese Zvolen. Žije v nej 2 567 obyvateľov s priemerným vekom 41,57 roka. Očová je obec s bohatou históriou. Je oveľa staršia, ako o nej zachované prvé písomné zmienky a vyvíjala sa ako poddanská komunita (poľnohospodárska) Vígľašského hradného panstva. Zo známych rodákov z Očovej spomenieme osobnosti ako Štefan Pilárik – slovenský básnik; Matej Bel – slovenský polyhistor, encyklopedista, filozof, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva; Ján Poničan, slovenský básnik, prozaik a dramatik; RNDr. Zuzana Šimkovicová – slovenská pedagogička, fyzička; Ján Berky-Mrenica st. – husľový virtuóz, skladateľ; Ján Gašpar Hrisko – hudobník, cimbalista, upravovateľ ľudových piesní.

Opátka

Komoča

Plášťovce

Plášťovce sú obec na Slovensku v okrese Levice.

Suchá Dolina

Suchá Dolina je obec na Slovensku v okrese Prešov, 24 km od Prešova. Leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, v údolí prítoku Sopotnice, v nadmorskej výške 445 m. Povrch chotára zväčša pokrýva borovicovo – smrekový a bukovo – hrabový les. Nachádza sa tu predajňa potravín s pohostinstvom pod jednou strechou. Hlavnými zmenami prešli v poslednom čase kostol, ktorý bol kompletne obnovený a taktiež prístupové schodisko a zároveň miestny úrad. Dedina je rozostavená okolo hlavnej komunikácie ale má aj jednu ulicu, ktorú rozdeľuje vyregulovaný potok.

Komárov

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz, Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto Bardejov.