Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Metropola hornej Nitry – Prievidza – je mestom s bohatou históriou, ktorú začala písať lovecká pospolitosť sídliaca na Mariánskom vŕšku. Pokračovali v nej skupiny remeselníckych majstrov, ktoré vtlačili mestu svojským fortieľom a zručnosťou svojich rúk nezmazateľnú pečať. Kapitoly pulzujúceho života súčasného mesta píše viac ako päťdesiatdva tisíc obyvateľov. Prievidza má výrazné postavenie ako mesto s vysokou koncentráciou významných inštitúcií. K mestu
Prievidzi patrí množstvo zelene a zelených plôch, ktoré jej prinášajú prívlastok jedného z najzelenších miest na Slovensku.
Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska – Váhom. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov.
Obec Podhorie vznikla spojením obcí Teplá a Žakýl a jej katastrálne územie tvoria katastre týchto dvoch obcí. Leží na severnom úpätí Štiavnických vrchov na rozvodí potoka Teplá a potoka Jasenica v nadmorskej výške 590 – 620 m. Oba toky tvoria prirodzenú os obce, časť intravilánu leží na rozvodnici potokov. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 371 m v údolí potoka Jasenica, najvyšší dosahuje 835,81 m n. m na kóte Štálovo.
Obec Plešivec je strediskovou obcou s 2 480 obyvateľmi. Leží na sútoku rieky Slaná a potoka Štítnik. Z juhozápadnej strany je bránou do národného parku Slovenský kras, začínajúcu náhornou plošinou Plešivecká planina. Obec je v súčasnosti dôležitým cestným a železničným uzlom, administratívnym a kultúrnym centrom regiónu.
Obec Petrovany sa nachádza v severnej časti Košickej kotliny, na terase nad východným brehom Torysy v nadmorskej výške 270 m. Košická kotlina je erózno-tektonického pôvodu, vyplnená neogénnymi ílami, pieskovcami a zlepencami. Klimaticky patrí do teplej oblasti.
Z východnej strany kotlinu ohraničuje Slánske pohorie, zo západnej predsunuté pahorkatiny Šarišskej vrchoviny s Čiernou horou v jej južnej časti. Zo severnej strany údolie uzatvárajú vrchy Veľká stráž, Malá stráž a Kapušiansky hradný vrch. Na juhu je kotlina otvorená.
Hlavnú sídelnú os kotliny tvorí údolie rieky Torysy, ktorá preteká údolím a pred reguláciou a vybudovaním ochrannej hrádze tvorila veľké meandre s náplavami usadenín štrkopieskov, hlín, ale aj kamenných nánosov.Petrovany ležia 8 km južne od centra Šariša – Prešova.
Pezinok leží 18 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 m n. m. Je okresným mestom, súčasťou Bratislavského kraja. Susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava. Pezinok síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do Maďarska približne rovnako.
Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie. Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú stále väčším lákadlom pre turistov a každodenných návštevníkov mesta.
Svetoznáme kúpeľné mesto Piešťany sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky, v Trnavskom kraji, v údolí dolného toku najdlhšej slovenskej rieky Váh.
Základnými prírodnými liečivými zdrojmi piešťanských kúpeľov sú sadrovo-sírna termálna voda s teplotou 67–69o C (aplikuje sa formou bazénových a vaňových kúpeľov) a liečivé sírne bahno (aplikuje sa vo forme čiastočných alebo celkových zábalov). Kúpele sú zamerané na liečbu chorôb pohybových ústrojov a nervových chorôb. Patria medzi najvýznamnejšie európske kúpele svojho druhu, známe na celom svete.
Nachádza sa v doline Popradu medzi Ľubovnianskou vrchovinou a Levočskými vrchmi v nadm. výške 490 m. V katastri je chránený areál Plavečské štrkoviská, kde žije bobor vodný. Najstaršia správa o obci je z r. 1269, keď kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené v Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Hrad bol postavený v rokoch 1270–1294 ako pohraničná pevnosť.
Na území dnešného mesta Nováky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovanské kostrové pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec sa vyvinula na území sídliska z veľkomoravských čias. Spomína sa od roku 1113 ako Nouac, v roku 1383 ako Nowak, v roku 1920 ako Nováky, maďarsky Novák, Nyitranovák.
Opiná leží v Košickej kotline, v doline Olšavky. Majetok Opinej od r. 1229 patril k panstvu Lipovec a bol vlastníctvom rodu Abovcov. Povrch chotára na pahorkatine a masívnej hornatine Slanských vrchov tvoria mladotreťohorné usadeniny a sopečné horniny. Je čiastočne zalesnený nesúvislým lesom (dub, buk, breza). Má hnedozemné, ilimerizované a hnedé lesné pôdy.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne