Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Obec leží na južnom podhorí Čergovského pohoria. Reliéf územia je značne členitý. Nadmorská výška rastie v smere z juhu na sever, od okraja údolia Torysy až po vrch Lysá. Cez obec preteká Veľký potok, ktorý pramení pod Lysou horou v Čergovskom pohorí. Potok má ráz horskej bystriny s rozsiahlym povodím.
Celé katastrálne územie je zaradené do II. a I. pásma ochrany pre vodné zdroje Veľký Šariš, Uzovce a pre potrebu samotnej obce. Katastrálne územie je bohato zalesnené. V lesoch je hojný výskyt zveri, o ktorú sa stará poľovné združenie.
Obec Rybany sa rozkladá na ľavom brehu rieky Bebravy, ktorá má na
rybianskom území vyrovnaný spád, preto sa kedysi často
vylievala.Využívala sa na pohon mlyna, píly, ťažbu piesku, závlahy,
máčanie konope, lov rýb i na kúpanie. Najstaršia písomná zmienka o obci
Rybany je z roku 1323. Podľa etymológie názvu bola obec osídlená
v staroslovenskom období, no archeologické nálezy povodia rieky Bebravy
svedčia o osídlení v mladšej dobe kamennej.
Názov obce je pravdepodobne odvodený od činnosti pôvodného obyvateľstva
zaoberajúceho sa lovom rýb ( Ryblyen – 1323, Riblen – 1332,
Ryblyen–1496, Rybany –1598 )
Mesto Šaľa leží na pravom a ľavom brehu dolného toku Váhu v nadmorskej výške 118,8 m. Šaľa sa rozkladá na úrodnej nížine. Na ľavom brehu rieky Váh, na nízkom poriečnom vale leží mestská časť Veča, ktorá sa so Šaľou zlúčila 1. januára 1960. K mestu Šaľa patrí aj osada Hetméň a Kilič.
Mesto leží v geotermálnej oblasti a z toho dôvodu sú geotermálne vrty v Šali, ale aj v Diakovciach a vo Vlčanoch využívané, resp. ich využitie sa pripravuje. Pôdno-klimatické podmienky, vysoká kvalita pôdy a značný rozsah vybudovaných závlah vytvárajú vhodné podmienky na vysokú produktivitu poľnohospodárskej výroby.
Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.
Obec Rudňany, ktorá sa nachádza 15 km juhovýchodne od okresného mesta Spišská Nová Ves v Hnileckých vrchoch, ktoré tvoria severovýchodnú časť Slovenského rudohoria, od svojho vzniku mala trvalú spojitosť s rudným baníctvom. Už názov obce , resp. osady pri jej vzniku je spojený s nemeckým názvom Medeného potoka Cufurbach, ako o tom svedčia listiny uložené v Markušovskom archíve.
Rozhanovce sa nachádzajú približne 10 km od Košíc. Sú azda jednou
z najväčších obcí v celom okolí. Nechýba jej škola, rad obchodov,
hostincov, pošta, vlastná knižnica aj s kultúrnym domom, či zdravotné
stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými
sa táto obec preslávila. Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na
rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ.
Prvú písomnú zmienku o Rozhanovciach poznáme z roku 1270 ako “terra
Ruzgum”. Vtedy ich daroval Štefan V. spolu s ďalšími majetkami magistrovi
Reynoldovi, ktorý bol hlavný stolník kniežaťa Ladislava. Darovacia listina
z roku 1270 uvádza, že ich kráľ daruje Reynoldovi tak, ako ich predtým
držal knieža Rastislav. Knieža Rastislav prišiel do Uhorska na úteku pred
Tatármi. Za manželku si vzal Annu, dcéru kráľa Bela IV. Zomrel až v roku
1263 a Rozhanovce držal až niekedy v 40. – 50. rokoch 13. storočia.
Rozhanovce sa v darovacej listine uvádzajú ako “tera”, čiže osídlená
zem. Historik Branislav Varsik uvádza, že názov zeme je veľmi starý a
Maďari ho museli prevziať najneskôr na rozhraní12. a 13. storočia.
Mesto a okres ležia v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Rimavy, obklopené CHKO Cerovou Vrchovinou a NP Muránska Planina. Rimavská Sobota je okresným mestom.
Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach.
Rajec je mesto ležiace v Žilinskom kraji. Je jedným z piatich brundtlandských miest v Európe (jediným na Slovensku).
Rajec je najstaršou osadou Rajeckej doliny. Archeologické nálezy z posledných rokov dokazujú, že rajecká kotlina bola osídlená už v predhistorických dobách. Najstaršia písomná pamiatka o Rajci je z 12. storočia. Kráľ Belo III. vydal v roku 1193 listinu, v ktorej sa Rajec prvýkrát spomína pri vytyčovaní hraníc majetku darovaného kráľom ako Raich. Prvá písomná zmienka o Rajci ako meste pochádza z roku 1397. Roku 1604 kráľ Rudolf II. vydal koncesiu na vydržiavanie jarmokov. O niekoľko rokov neskôr kráľ Matej II. oslobodil mešťanov od platenia kráľovského mýta a miestneho poplatku v celej krajine. Jeho listinu potvrdila v roku 1749 kráľovná Mária Terézia. Originál tejto listiny patrí k najvzácnejším exponátom Mestského múzea.
Obec Prochot leží na východnom úpätí Vtáčnika v údolí Prochotského potoka v nadmorskej výške 590 – 620 m. Tok tvorí prirodzenú os obce. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 385 m v údolí Prochotského potoka, najvyšší dosahuje 1274,4 m n. m na kóte Veľká Homôľka .
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne