Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.
Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch (Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi), Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Dôkazom atraktívnosti lokality je množstvo rekreačných a záhradných chát v okolí celej obce. V strede obce sa nachádza malá zvonica, miestnou zaujímavosťou je aj nový cintorín, na ktorom sa pochováva priamo do zeme.
Centrom územia v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou je okresné mesto Sobrance. Leží v nadmorskej výške 122 metrov a tvorí prirodzené administratívne a kultúrne centrum oblasti, ktorú na severe ohraničujú Vihorlatské vrchy s bohatými, prevažne listnatými lesmi. Na juhu táto oblasť zasahuje do Východoslovenskej roviny a má nížinatý charakter s rovným odlesneným povrchom.
Medzi navštevované miesta oddychu patria Sobranské kúpele, ležiace v tesnej blízkosti mesta, ktoré boli známe už aj v minulosti za čias Rakúsko-Uhorska, kedy zaznamenali svoj najväčší rozmach. Ich minerálna voda sa charakterizuje ako studená, prírodná, stredne mineralizovaná chloridovosodná, sírna, so zvýšeným obsahom fluóru, izotonická. Jej liečebné účinky sa uplatňujú hlavne pri poúrazových stavoch, reumatických, zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového ústrojenstva. Zvláštnu skupinu tvoria pacienti s niektorými kožnými ochoreniami, u ktorých, zvlášť pri ekzémoch, má sobranská liečivá voda mimoriadne dobré účinky.
Smižany sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji. Je to obec s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.
Svojou polohou pri vstupe do Slovenského raja na jednej strane a možnosťami poznávania pamiatok dávnej histórie na strane druhej lákajú Smižany na návštevu tohto kraja. Nájdete tu malebné dedinky, kaštiele a rozmanité historické pamiatky. Nie bezdôvodne vedie tadiaľto i Gotická cesta. Do katastrálneho územia Smižian spadá aj časť Národného parku Slovenský raj. Na tomto území je koncentrovaná najvyššia biologická hodnota – chránené druhy rastlín (poniklec slovenský, kosatec bezlistý a pod.) a živočíchov (orol skalný, hlucháň, vydra riečna). Významnou archeologickou lokalitou v katastri obce je Hradisko pri Smižanoch, ktoré je dôkazom osídlenia územia už v 3. st. p.n.l.
Obec Slavec sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras. Úzky kaňon, kde leží obec Slavec a samosprávne k nej patriaca obec Vidová, z východu ohraničuje Silická, zo západu Plešivecká náhorná planina. Obidve planiny skrývajú vo svojom vnútri nespočetné jaskynné systémy, z ktorých Gombasecká jaskyňa, nachádzajúca sa v katastri obce, svojou krásou si vyslúžila hrdí titul „Súčasť svetového dedičstva UNESCO“.
Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Váh, dnes už zregulovaný, v Seredi opúšťal brehy zovreté z oboch strán pahorkatinou a rozlieval sa do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý, ako naznačujú niektoré zmienky v starých kronikách, tam musel stávať už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty spájajúce vážske ostrovy a pôvodne zemno – valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava.
Prvá písomná zmienka o obci Sikenica je z roku 1295. Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním nemeckými baníckymi rodinami z Handlovej (1815). Ako aj presídlením v rámci výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne (1947). Život v obci je ovplyvnený prevažne poľnohospodárstvom- kedysi ju preslávil chov oviec, pestovanie viniča. Niekdajšie oberačky s radosťou očakával aj skladateľ Franz Schubert, ktorý pôsobil v neďalekých Želiezovciach. V miestnej časti Veľký Pesek bola vyšľachtená jedinečná odroda viniča Pesecká leánka známa svojou typickou arómou a vôňou.
Obec vznikla pod hradom Slanec. O dobe vybudovania Slaneckého hradu neexistujú hodnoverné informácie. Jeho prví majitelia pochádzali z rodu Aba. Hrad ako pevnosť sa prvýkrát spomína v r. 1281. Od roku 1679 je Slanecký hrad neobývanou zrúcaninou. V roku 1815 gróf Jozef Forgách dal opraviť vežu a umiestnil v nej obrazáreň pre turistické účely. V dnešnej dobe je hrad už len zrúcaninou.
Mesto Sečovce leží na hlavnom dopravnom ťahu prechádzajúcom cez Dargovský priesmyk, približne 36 km východne od Košice. Mesto sa rozkladá na prechode Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskej nížiny, v blízkosti Slanských vrchov.
Mestom preteká potok Trnávka, na ktorý sa v juhozápadnej časti mesta napája menší potok Trnava. Taktiež sa na jej severnom toku, na hranici katastrálneho územia s obcou Trnávka nachádza vodná nádrž Sečovce. Medzi prítoky Trnávky patrí aj Weissov kanál a Albinovský kanál.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albinov.
Mesto Senica leží na západnom Slovensku na okraji výbežku Záhorskej nížiny a na úpätí Bielych Karpát. Mesto je sídlom okresu, ktorý je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Z hľadiska regionálnej samosprávy patrí rovnako do Trnavského vyššieho územnosprávneho celku (VÚC).
Senica sa nachádza 77 km severozápadne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti hraníc s Českou republikou (30 km) a Rakúskom. Podľa počtu obyvateľov patrí medzi stredne veľké slovenské mestá. Mesto je jedným z moderných, obchodno-priemyselných a kultúrnych centier regiónu Záhorie. Stredom mesta preteká rieka Teplica.
Šarišské Bohdanovce ležia v Košickej kotline, v dolnej časti údolia východného prítoku Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m.
Zemepisná poloha, názov a rozsah sídliska vedú k názoru, že Bohdanovce jestvovali dávno pred 12. storočím a možno ich zaradiť k najstarším slovanským, resp. slovenským dedinám v okolí.
Aj napriek úbytku sedliackych domácností a znižovaniu počtu domov v druhej polovici 15. a v 16. storočí zostali Bohdanovce aj koncom 16. storočia veľkou dedinou. Mali len poddanské obyvateľstvo.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne