Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Bačkovík o ploche 418 ha. Nachádza sa v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.
Obec leží vo východnej časti Košickej kotliny v doline potoka ústiaceho do Olšavy, na pahorkatine a nive Olšavy. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny a štvtohorné náplavy. Má ilimerizované, hnedozemné a nivné pôdy.
Prvá zmienka o obci je z roku 1323 Bagak. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: 1427 Nagy-Bagyok, Kys-Badoch, 1430 Nogh Bagh-Kys Bagh, 1630 Bagiok alebo Batyok, 1733 Baczkowig, 1808 Bačkowík, po maďarsky sa obec úradne nazývala Bátyok,
Neskôr bola obec administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu, okres Sečovce, košický kraj. Po roku1960 sa obec začlenila pod okres Košice-vidiek, východoslovenský kraj.
Zázrivá leží v malebnom prostredí severného Slovenska na území
dolnej Oravy, kde jej územie zasahuje do troch horských celkov – Kysuckej
vrchoviny, Oravskej Magury a Malej Fatry. Dominantou nad Zázrivou je známy
Veľký Rozsutec 1610 m. n. m. a Malý Rozsutec 1343 m. n. m. Nadmorská
výška Zázrivej je 600 m.n.m.
Je tu množstvo lúk, pasienkov, ale aj ostrých zrázov, vodopádov, jazierok,
potôčikov, obkolesená lesmi smrekovými i bukovými ba aj kosodrevinou.
Zázrivá sa skladá z 11 dolín: Biela, Plešivá, Dolina, Ráztoky, Grúne,
Petrová, Demkovská, Havrania, Kozínska, Končitá, Ústredie. Každá
z týchto dolín ponúka výnimočné zážitky oravskej prírody.
V niektorých častiach zázrivských osád môžete natrafiť na ozajstný
oravský salaš, kde sa spracuváva ovčie mlieko.
Obec leží v okrese Levice.
Archeologické vykopávky dokazujú osídlenie súčasného katastra obce už
v neolite. V 15. storočí sa obec rozdelila Horný a Dolný Fegyvernek,
ktoré sa v roku 1946 opäť zlúčili. Erb Zbrojníkov je jedinečný a
obsahuje motívy oboch obcí. Názov obce je pravdepodobne odvodený od slova
zbrojnoš. V 19. storočí bola obec známa pestovaním tabaku.
V súčasnosti sa spája najmä s vinohradníctvom .
Obec sa nadchádza približne 30 km severo-západne od Bratislavy. V roku 2003 mala obec 3178 obyvateľov. Chotár obce bol osídlený už od staršej doby bronzovej. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1314, kedy sa ako rybárska osada spomína pod názvom Sahur. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Od roku 1466 je uvádzané dnešné pomenovanie obce – Zohor.
Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok. Pustý hrad je dnes miestom prebiehajúceho archeologického výskumu, je však prístupný verejnosti a rok čo rok odhaľuje viac zo svojej bohatej histórie. Je to jedinečné miesto, najväčší hrad v Európe s rozlohou 7,6 ha. Múry Zvolenského zámku zasa hosťujú Slovenskú národnú galériu so sochárskymi a maliarskymi expozíciami.
Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.
Košický samosprávny kraj sa nachádza vo východnej časti Slovenska a takisto tvorí východnú hranicu EÚ. Geograficky je rôznorodý. Najmohutnejším pohorím v západnej časti je Slovenské Rudohorie. Srdcom kraja je Košická kotlina, ktorú z východu ohraničujú Slanské vrchy. Za nimi sa už rozprestiera Východoslovenská nížina. Vody z nej zbiera rieka Bodrog. Miesto, kde opúšťa územie Slovenska, je s nadmorskou výškou 94 metrov najnižšou slovenskou kótou. Na území kraja sú štyri veľkoplošné chránené územia. Skvostom medzi nimi je Slovenský raj vyhlásený v roku 1988 za národný park, s typickými hlbokými tiesňavami, kaňonmi a vodopádmi.
Nachádzajú sa v severovýchodnej časti okresu Košice-okolie na východ od Košickej kotliny v Toryskej pahorkatine, vo vzdialenosti 25km severovýchodným smerom od Košíc. Z celkovej výmery katastrálneho územia na poľnohospodársku pôdu pripadá 62%.
Prvú písomnú zmienku o obci Vtáčkovce poznáme z roku 1427. Spomína sa v portálnom súpise s tým, že tu bolo 10 port, ktoré patrili Jánovi Kecerovi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty. Porta bola brána, ktorá viedla z ulice do hospodárskeho dvora a musela byť taká veľká, aby ňou prešiel voz.
Vrútky ležia v severnej časti okresu Martin, na sútoku riek Váh a Turiec, v centre žilinského kraja, medzi mestami Žilina a Martin, obklopené zo severozápadu pohorím Malá Fatra a z východu pohorím Veľká Fatra, ktoré tak ohraničujú Turčiansku kotlinu. V zmysle poludníkov a rovnobežiek leží na priesečníku 18°52’30" – 18°56’15" s.š. a 49°05’00" – 49°07’30" s.d.
Výstavba železnice v rokoch 1870–72 zo Žiliny, Košíc a Budapešti a výstavba železničných dielní v roku 1873 premenila obec na železničný uzol.
V rokoch 1949–54 a 1971–90 bola obec súčasťou Martina pod úradným názvom Martin-Vrútky. V roku 1990 sa obec osamostatnila a získala štatút mesta.
Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Nízkych Tatier, z juhu obkolesená výbežkami Prednej hole, ktorá je najvýznamnejšou vetvou Kráľovej hole. Na druhej strane Kozie chrbáty, ktorých najvyšším vrchom je Kozí kameň – nadmorská výška 1255,3 m. Členitý povrch chotára je z veľkej časti zalesnený a ponúka široké možnosti peších letných a zimných túr.
Vikartovce sú vzdialené 15 km od najbližšieho okresného mesta Poprad, patria do Podtatranského regiónu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne