Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
17. 12. 2025, meniny má: Kornélia
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Opiná leží v Košickej kotline, v doline Olšavky. Majetok Opinej od r. 1229 patril k panstvu Lipovec a bol vlastníctvom rodu Abovcov. Povrch chotára na pahorkatine a masívnej hornatine Slanských vrchov tvoria mladotreťohorné usadeniny a sopečné horniny. Je čiastočne zalesnený nesúvislým lesom (dub, buk, breza). Má hnedozemné, ilimerizované a hnedé lesné pôdy.

Rozhanovce sa nachádzajú približne 10 km od Košíc. Sú azda jednou
z najväčších obcí v celom okolí. Nechýba jej škola, rad obchodov,
hostincov, pošta, vlastná knižnica aj s kultúrnym domom, či zdravotné
stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými
sa táto obec preslávila. Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na
rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ.
Prvú písomnú zmienku o Rozhanovciach poznáme z roku 1270 ako “terra
Ruzgum”. Vtedy ich daroval Štefan V. spolu s ďalšími majetkami magistrovi
Reynoldovi, ktorý bol hlavný stolník kniežaťa Ladislava. Darovacia listina
z roku 1270 uvádza, že ich kráľ daruje Reynoldovi tak, ako ich predtým
držal knieža Rastislav. Knieža Rastislav prišiel do Uhorska na úteku pred
Tatármi. Za manželku si vzal Annu, dcéru kráľa Bela IV. Zomrel až v roku
1263 a Rozhanovce držal až niekedy v 40. – 50. rokoch 13. storočia.
Rozhanovce sa v darovacej listine uvádzajú ako “tera”, čiže osídlená
zem. Historik Branislav Varsik uvádza, že názov zeme je veľmi starý a
Maďari ho museli prevziať najneskôr na rozhraní12. a 13. storočia.

Obec vznikla pod hradom Slanec. O dobe vybudovania Slaneckého hradu neexistujú hodnoverné informácie. Jeho prví majitelia pochádzali z rodu Aba. Hrad ako pevnosť sa prvýkrát spomína v r. 1281. Od roku 1679 je Slanecký hrad neobývanou zrúcaninou. V roku 1815 gróf Jozef Forgách dal opraviť vežu a umiestnil v nej obrazáreň pre turistické účely. V dnešnej dobe je hrad už len zrúcaninou.

Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.
Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch (Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi), Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Dôkazom atraktívnosti lokality je množstvo rekreačných a záhradných chát v okolí celej obce. V strede obce sa nachádza malá zvonica, miestnou zaujímavosťou je aj nový cintorín, na ktorom sa pochováva priamo do zeme.

Prvú písomnú zmienku o obci Trsťany poznáme z roku 1288. Ide v podstate o testament, ktorý si vyhotovil mag. Dionýz, syn Buduna z rodu Aba – vtedajší vlastník obce. Dedinu Trsťany dal svojmu oficiálovi Ladislavovi do konca života. Tento dochovaný písomný záznam je neklamným svedectvom, že Trsťany sú stará dedina, ktorá bola vyvinutá už v druhej polovici 13. storočia, možno skôr.

Obec leží na ľavom brehu rieky Torysy v nadmorskej výške 205 m.n.m. v Košickom kraji.
Príroda v okolí obce vytvárajú určité predpoklady na rozvoj agroturistiky.

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

Jasov a jeho obdivuhodné okolie aj v súčasnosti upúta návštevníkov svojimi prírodnými krásami a kultúrnym bohatstvom. Na Slovensku je málo obcí, kde sa prírodné i kultúrne hodnoty natoľko dopĺňajú, ako práve u nás. Jasovská jaskyňa a nad ňou Jasovská skala, na ktorej bol v časoch minulých vybudovaný hrad kráľom Karolom Róbertom, alebo Kláštor rádu premonštrátov s nádherným kostolom a knižnicou, obklopený francúzskym parkom, flóra a fauna okolia, rybníky, podzemné bohatstvo, ktoré bolo základom vzniku baníctva a hutníctva na území obce, sa organicky viažu k dejinám Jasova.

Obec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na východnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východo-juhovýchodne od Košíc, pred vchodom do Slanského priesmyku. Prvá písomnú zmienka pochádza až zo začiatku 14. storočia, i keď dedina je reálne omnoho staršia. V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Vtedy sa páni hradu Slanec, pochádzajúci z rodu Aba, delili o toto panstvo.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne