ÚzemnéPlány.sk

Zázrivá

Zázrivá leží v malebnom prostredí severného Slovenska na území dolnej Oravy, kde jej územie zasahuje do troch horských celkov – Kysuckej vrchoviny, Oravskej Magury a Malej Fatry. Dominantou nad Zázrivou je známy Veľký Rozsutec 1610 m. n. m. a Malý Rozsutec 1343 m. n. m. Nadmorská výška Zázrivej je 600 m.n.m.
Je tu množstvo lúk, pasienkov, ale aj ostrých zrázov, vodopádov, jazierok, potôčikov, obkolesená lesmi smrekovými i bukovými ba aj kosodrevinou. Zázrivá sa skladá z 11 dolín: Biela, Plešivá, Dolina, Ráztoky, Grúne, Petrová, Demkovská, Havrania, Kozínska, Končitá, Ústredie. Každá z týchto dolín ponúka výnimočné zážitky oravskej prírody. V niektorých častiach zázrivských osád môžete natrafiť na ozajstný oravský salaš, kde sa spracuváva ovčie mlieko.

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Sikenica

Prvá písomná zmienka o obci Sikenica je z roku 1295. Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním nemeckými baníckymi rodinami z Handlovej (1815). Ako aj presídlením v rámci výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne (1947). Život v obci je ovplyvnený prevažne poľnohospodárstvom- kedysi ju preslávil chov oviec, pestovanie viniča. Niekdajšie oberačky s radosťou očakával aj skladateľ Franz Schubert, ktorý pôsobil v neďalekých Želiezovciach. V miestnej časti Veľký Pesek bola vyšľachtená jedinečná odroda viniča Pesecká leánka známa svojou typickou arómou a vôňou.

Šarišské Sokolovce

Obec leží na južnom podhorí Čergovského pohoria. Reliéf územia je značne členitý. Nadmorská výška rastie v smere z juhu na sever, od okraja údolia Torysy až po vrch Lysá. Cez obec preteká Veľký potok, ktorý pramení pod Lysou horou v Čergovskom pohorí. Potok má ráz horskej bystriny s rozsiahlym povodím.

Celé katastrálne územie je zaradené do II. a I. pásma ochrany pre vodné zdroje Veľký Šariš, Uzovce a pre potrebu samotnej obce. Katastrálne územie je bohato zalesnené. V lesoch je hojný výskyt zveri, o ktorú sa stará poľovné združenie.

Púchov

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach.

Nováky

Na území dnešného mesta Nováky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovanské kostrové pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec sa vyvinula na území sídliska z veľkomoravských čias. Spomína sa od roku 1113 ako Nouac, v roku 1383 ako Nowak, v roku 1920 ako Nováky, maďarsky Novák, Nyitranovák.