ÚzemnéPlány.sk

Silická Jablonica

Obec Silická Jablonica leží na juhovýchodnom okraji Silickej planiny v pramennej oblasti Turne. Chotár na slienitých bridliciach a vápencoch je vrchovinný, s rendzinami, pararendzinami až hnedými lesnými pôdami. Malou časťou zasahuje na vápencové planiny ( Silickú a dolný vrch ) s krasovými formami. Na vrchovine a svahu Dolného vrchu bukový a dubový, na planinách dubový a hrabový les. Nadmorská výška obce v jej strede je 256 , v jej chotári je 220 – 607 m.

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Oborín

Katastrálne územie obce Oborín je situované v juhozápadnej časti okresu Michalovce, 12 km západne od Veľkých Kapušian. Terénna výšková členitosť je minimálna. Pohybuje sa v rozmedzí od 97 m.n.m. – západná časť lokality Veľký les, až po 114.4 m.n.m. – Kamenná Moľva.

Štefanovičová

Obec vznikla 1938 zlúčením osád Dolný a Horný Taráň. Osídlenie v eneolite. Cyklistická doprava v obci vybudovaná nie je. V budúcnosti je predpoklad jej rozvoja len v rámci mikroregiónu Cedron. Cez sídelný útvar neprechádza železničná doprava. Najbližšia železničná stanica je v Nitre. Verejná vodovodná sieť je vybudovaná vo všetkých 3 častiach obce Štefanovičová – až po časť Dolný Taraň. Obec Štefanovičová a jej priľahlé miestne časti nemajú vybudovanú kanalizačnú sústavu a ČOV. Zásobovanie teplom obce Štefanovičová charakterizuje decentralizovaný spôsob a to hlavne vykurovanie rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti naftovým zemným plynom.

Marianka

Marianka – je najstaršie pútnické miesto na Slovensku, jeho pôvod a história je sčasti zahalená legendami. História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. Obec je vzdialená len 11 km od Bratislavy.

Budimír

Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine, ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že „ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.

Bardejov - Bardejovské kúpele

Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch je z roku 1247, keď uhorský kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov. Isté je, že ľudia poznali veľmi skoro liečivé účinky minerálnych vôd, o ktorých sa mohli sami presvedčiť.

Do 15. storočia niet o nich presných správ. Dobrá povesť sa však rýchlo šírila, preto v roku 1505 vybudovali kabíny na kúpanie chorých, ktorí dochádzali zo širokého okolia. V roku 1777 postavili v blízkosti prameňov murovanú budovu s dvanástimi izbami pre pohodlie chorých. Liečivé výsledky prilákali maďarskú i poľskú šľachtu, čo malo veľký význam pre rozvoj kúpeľov.

Chýr o kúpeľoch sa rozšíril do celej Európy a preto okrem návštevníkov z blízkeho okolia, ktorí navštevovali kúpele krátkodobo, väčšina hostí trávila v kúpeľoch tri až šesť týždňov. Boli medzi nimi i významné osobnosti ako rakúsko-uhorský cisár Jozef II. (1783), Mária Lujza, neskoršia manželka cisára Napoleóna (1809), ruský cár Alexander I. (1821), poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska, manželka poľského kráľa Jána III. Sobieského a v roku 1895 sa tu dokonca liečila manželka Františka Jozefa I. cisárovná Alžbeta, nazývaná Sissi, ktorej socha sa vyníma v kúpeľnom parku.

Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok. Pustý hrad je dnes miestom prebiehajúceho archeologického výskumu, je však prístupný verejnosti a rok čo rok odhaľuje viac zo svojej bohatej histórie. Je to jedinečné miesto, najväčší hrad v Európe s rozlohou 7,6 ha. Múry Zvolenského zámku zasa hosťujú Slovenskú národnú galériu so sochárskymi a maliarskymi expozíciami.

Zbrojníky

Obec leží v okrese Levice.
Archeologické vykopávky dokazujú osídlenie súčasného katastra obce už v neolite. V 15. storočí sa obec rozdelila Horný a Dolný Fegyvernek, ktoré sa v roku 1946 opäť zlúčili. Erb Zbrojníkov je jedinečný a obsahuje motívy oboch obcí. Názov obce je pravdepodobne odvodený od slova zbrojnoš. V 19. storočí bola obec známa pestovaním tabaku. V súčasnosti sa spája najmä s vinohradníctvom .

Sikenica

Prvá písomná zmienka o obci Sikenica je z roku 1295. Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním nemeckými baníckymi rodinami z Handlovej (1815). Ako aj presídlením v rámci výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne (1947). Život v obci je ovplyvnený prevažne poľnohospodárstvom- kedysi ju preslávil chov oviec, pestovanie viniča. Niekdajšie oberačky s radosťou očakával aj skladateľ Franz Schubert, ktorý pôsobil v neďalekých Želiezovciach. V miestnej časti Veľký Pesek bola vyšľachtená jedinečná odroda viniča Pesecká leánka známa svojou typickou arómou a vôňou.