ÚzemnéPlány.sk

Nemčice

Obec Nemčice sa geograficky nachádza: 184 metrov nad morom v Podunajskej nížine na Nitrianskej tabuli, 5 km na ZJZ od Topoľčian v doline potok Zľavy.

Pôvod obce Nemčice siaha do Praveku – do mladšej doby kamennej.

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Valaliky

Valaliky ležia v Košickej kotline, asi 10 km južne od Košíc. Dedina je rozložená pozdĺž štátnej cesty Košice – Ždaňa.Pôvodne bola obec vybudovaná iba po ľavej strane cesty, po druhej svetovej vojne bola husto zastavaná aj pravá strana. Cez obec Valaliky nepreteká žiadna rieka. Jediný potok Myslavka bol v roku 1963 zlikvidovaný. V obci vyvierajú pramene, ktorých bezprostredné okolie bolo v roku 1997 upravené tak, aby spríjemňovalo okolité prostredie.

Ľudovou rečou je abovské nárečie.

Zo stavieb v obci je možné spomenúť Dom nádeje, ktorý je postavený z čisto prírodných materiálov: trstina, kameň a drevo.

Štefanov

Obec Štefanov leží na styku Chvojnickej pahorkatiny s Borskou nížinou. Podľa klimaticko- geografického členenia patrí do teplej klimatickej oblasti. Povrch obce je pahorkatinový, len v južnej časti, na nive rieky Myjava je rovný, s kolísavou nadmorskou výškou v katastri 170– 300 m.n.m. Stred obce je vo výške 205 m.n.m. Obcou preteká Štefanovský potok. Územie katastra je zväčša poľnohospodársky využívané, z malej časti zalesnené agátovým lesom. Rozloha katastrálneho územia je celistvá od severu na juh v dĺžke 6,6 km a od západu na východ 4,5 km. Hustota osídlenia je približne 73 obyvateľov na km2. Do katastrálenho územia obce patria aj od obce vzdialené menšie usadlosti nazývané – U Božkov, U Hrichu, U Horných. Dominantou obce je neogotický kostol sv. Kataríny z roku 1937.

Sečovce

Mesto Sečovce leží na hlavnom dopravnom ťahu prechádzajúcom cez Dargovský priesmyk, približne 36 km východne od Košice. Mesto sa rozkladá na prechode Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskej nížiny, v blízkosti Slanských vrchov.

Mestom preteká potok Trnávka, na ktorý sa v juhozápadnej časti mesta napája menší potok Trnava. Taktiež sa na jej severnom toku, na hranici katastrálneho územia s obcou Trnávka nachádza vodná nádrž Sečovce. Medzi prítoky Trnávky patrí aj Weissov kanál a Albinovský kanál.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albinov.

Ružomberok

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.

Matiašovce

Obec Matiašovce leží v doline potoka Rieka. V administratívnych hraniciach obce sa dnes nachádza aj pôvodná osada Potok, ktorá bola založená ako posledná zamagurská osada v roku 1888.
Obec Matiašovce založil v roku 1308 magister Kokoš Berzevici. Prvý raz sa obec spomína v roku 1326 ako súčasť dunajeckého panstva. V 16. storočí boli šoltýsmi Matiašoviec Passuthovci, ktorí pochádzali z Litvy. Keď zomrel posledný šoltýs z toho rodu – Stanislav, funkcia šoltýsov prešla na rodinu Lapšanských, pochádzajúcu z Nižných Lápš, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Passuthovcami. Predpokladá sa, že dedina dostala názov podľa svojho prvého šoltýsa – Matiáša. Obyvatelia obidvoch osád – Matiašoviec a Potoka sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Gotický kostol sv. Petra a Pavla apoštolov sa nachádza hneď vedľa cesty v centre obce a obkolesuje ho stredoveký múr, v ktorom sú umiestnené kaplnky krížovej cesty s maľovanými obrazmi z roku 1835. Vedľa kostola sa nachádza pôvodne renesančná zvonica z konca 16. storočia.

Košice

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Hrhov

Obec Hrhov sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v oblasti Gemersko-turnianskeho krasu, súčasti Severozápadných karpát. Leží v doline Turnianskeho potoka zovretej planinami Dolného a Horného vrchu. V okolí Hrhova známy stavebný materiál, tzv. sladkovodný vápenec, alebo travertín, známy ako hrhovská tufa vznikol počas posledných 100 tisíc rokov. Najvýznamnejším vodným tokom v chotári Hrhova je Turniansky potok, hrhovčanmi nazývaný Derék, prameniaci pri Silickej Jablonici.

Heľpa

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie, obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok Krivuľa, ktorý preteká obcou.
Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali nový asfaltový koberec.