Vyhľadávanie

Sereď

Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Váh, dnes už zregulovaný, v Seredi opúšťal brehy zovreté z oboch strán pahorkatinou a rozlieval sa do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý, ako naznačujú niektoré zmienky v starých kronikách, tam musel stávať už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty spájajúce vážske ostrovy a pôvodne zemno – valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava.

16. 2. 2011 | Zobrazené: 18427 | viac

Bátovce

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu

7. 11. 2017 | Zobrazené: 20984 | viac

Hrubá Borša

Prvá zmienka o obci je už z roku 1244. Obec sa spomína pod názvom Martinus de Borsa (nemes). Pramene hovoria, že mala 42 domov a 426 obyvateľov s prevažne rímskokatolíckym vierovyznaním.
Názov obce je odvodený z mena starého zemianskeho rodu Borsa-iovcov, ktorí boli prevažnými majiteľmi pôdy obci.
Na obecnom cintoríne sa nachádzajú staré hrobky zemianskych rodín spätých s obcou, z ktorých niektorí zastávali aj vyššie štátne funkcie (Bolgár Emil, rod. Gürhel)
Obec leží 33km východne od Bratislavy a 7km juhovýchodne od okresného mesta Senec v nadmorskej výške 123 m s celkovou výmerou 585 ha

22. 7. 2011 | Zobrazené: 5695 | viac

Humenné

Mesto Humenné sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska, v juhozápadnej časti okresu Humenné, v údolí rieky Laborec, ktorá tečie v časti súbežne so štátnou cestou číslo I/74 a železničnou traťou č.191 (Medzilaborce – Humenné – Michalovce – Trebišov – Michaľany), č.193 (Prešov – Strážske – Humenné), č.196 (Humenné – Stakčín) Zvolen, vo výške 157 metrov nad morom v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina, subprovincia Vonkajšie Východné Karpaty, podcelku Humenské podolie a časti Sokol.

11. 10. 2013 | Zobrazené: 6991 | viac

Kurima

Na mieste súčasnej obce Kurima sa našli archeologické dôkazy o existencii slovanského sídliska v 7. až 8. storočí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1270. Bola strediskom panstva, neskôr súčasťou Makovickej dŕžavy. Zo 14. storočia pochádza rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela. Kostol zdobí gotická pieta zo začiatku 15. storočia. Približne v rovnakom období získala Kurima jarmočné právo a status mestečka. V katastri obce sa nachádzajú ešte dve kaplnky. Jedna z nich bola postavená koncom 17. storočia ako rotunda. Svetská pamiatka – klasicistický kaštieľ, pochádza zo začiatku 19. storočia. Z ľudovej architektúry sa zachovala pôvodná drevenica. Starý mlyn, píla a vodný mlyn tiež dokladujú technickú zručnosť pôvodných obyvateľov. V obci sa nachádzajú dva staré židovské cintoríny. Občanom Kurimy sú k dispozícii základné školské zariadenia, zdravotné stredisko, dostatok obchodov a podnikov služieb.

22. 7. 2015 | Zobrazené: 53720 | viac

Močenok

Dnešný názov obce ma nepochybne veľmi starý pôvod. Ako uvádzajú Viliam Judák (dnešný nitriansky sídelný biskup) a Igor Hanko vo svojej knihe Od Gorazda ku gorazdovcom, ľudová tradícia – odovzdávaná ústnym podaním z pokolenia na pokolenie – zachovala takéto vysvetlenie: Keď vierozvestcovia sv. Cyril a Metod vstúpili na územie Veľkej Moravy, prechádzali aj cez dnešný Močenok. Vraj tu dokonca krátky čas pobudli na majetkoch veľmoža, ktorý mal syna Gorazda. Zanechali tu malú čiastočku relikvií svätého Klementa I, pápeža a mučeníka. Na pamiatku tohto svätca bol na mieste dnešnej Kalvárie vybudovaný malý drevený kostolík Ten sa stal pamätným miestom. Prichádzali naň veriaci z blízkeho okolia i pútnici z veľkých diaľok, aby si uctili svätcov odkaz. Ľudia zvykli vravieť: „Ideme k mučeníkovi." Tak vznikol názov Mučeník – Močenok.

18. 11. 2011 | Zobrazené: 6675 | viac

Komárov

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz, Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto Bardejov.

11. 1. 2024 | Zobrazené: 39217 | viac

Medzilaborce

Medzilaborce je mesto ležiace v Prešovskom kraji. Územie mesta Medzilaborce sa nachádza v severnej časti Laboreckej vrchoviny na sútoku riek Laborec a Vydranka. Leží vo výške 326 m n. m. a jeho rozloha je 32,92 km². V meste Medzilaborce žije 6 741 obyvateľov. Mesto, kde sa stretávajú 4 náboženstvá, je veľmi rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia.

2. 6. 2012 | Zobrazené: 13071 | viac

Nesvady

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z obdobia rokov 1269.
Matúš Csák obec v roku 1311 obsadil a v roku 1554 ju zpustošili turci. Pôvodná listina z roku 1572 spomína túto usadlosť ako malé mesto
s jarmočnými právami.

13. 12. 2011 | Zobrazené: 3550 | viac

Skýcov

Skýcov je známy ako obec s červenými strechami. Rozprestiera v pramennej oblasti Žitavy a Nitry. Katastrálne územie Skýcova má rozlohu 2523 ha. Územie Skýcova je chudobné na podzemné a povrchové vody. Výdatnejšie pramene sa nachádzajú až na úpätí okolitých kopcov.

2. 5. 2011 | Zobrazené: 5403 | viac

ÚzemnéPlány.sk

Aktuality

Nový územný plán Mesta Košice

Urban Upgrades 2022

Mestské zásahy Tatry

Terasy Trstany spúšťajú predaj

Pocitové mapy Slovenska spustené

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre