ÚzemnéPlány.sk

Číčov

Chotár obce leží v nadmorskej výške 111 – 114 m v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova na mladom agradačnom vale rieky Dunaj. Zväčša odlesnený chotár tvoria mladšie treťohorné piesky a štrky, na ktorých sú štvrtohorné dunajské uloženiny. Odvodňujú ho kanály, na juhozápade tečie rieka Dunaj, pri ktorej je lužný les (vŕby, topole, brest, javor). Má nivné a lužné pôdy. V chotári obce leží majer Kereszt, zaniknutá samota Kécs, zaniknutá obec Erecs.

Obec s 1330 obyvateľmi leží 22 km západne od Komárna v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova. Krásne prírodné prostredie, kultúrne pamiatky a možnosť rozvoja turistiky a vodných športov dáva obci dobré predpoklady na sľubný rozvoj.

Významná je štátna prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno Lion a chránené územie Hamský luh.

Trnovec nad Váhom

Klasov

Klasov je obec na Slovensku v okrese Nitra. Nachádza sa približne 15 kilometrov od Nitry. Obec Klasov so svojou rozlohou katastra viac ako 12 km2, leží v strednej časti Žitavskej pahorkatiny v doline Babindolského potoka 4,5 km severozápadne od mesta Vráble.

Podhorany

Obec Podhorany sa nachádzajú asi 15 km na sever až severo-severo-východ od Nitry. Podhorany ležia v Nitrianskej pahorkatine v Zoborskej skupine Tríbeča, pod severnými svahmi Zobora.

Rastislavice

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.

Selice

Niekdajšie samostatné obce Selice a Šók v období po Viedenskej arbitráži /1938/ pripadli vojnovému horthyovskému Maďarsku. Po obnovení Československa (1945) došlo k zlúčeniu niekdajších sídelných celkov pod spoločným názvom Selice (1947). V roku 1951 vzniklo v obci poľnohospodárske družstvo, ktoré prosperuje aj po transformácii začiatkom 90-tych rokov 20 stor. a pôsobí ako PD Progres so zameraním na intenzifikovanú živočíšnu a rastlinnú výrobu. Obdobie prosperity zaznamenalo v dlhodobom horizonte. V rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie obilnín a kukurice na báze ich netradičnej bezorebnej sejby. V živočíšnej výrobe uplatňuje moderné metódy spriemyselnenej veľkovýroby – zameriava sa na chov ošípaných, v chove hovädzieho dobytka dosahuje vysokú dojivosť pri výrobe mlieka, resp, venuje sa hydinárskej výrobe na báze odchovu bažantov a divých moriek. Na báze pridruženej poľnohospodárskej výroby a výkupu plodín sa rozvíjalo aj pestovanie zeleniny a ovocia.

Obec mala vypracovaný smerný územný plán spracovaný v roku 1971, ktorý čiastočne urbanisticky usmernil výstavbu v obci, najmä rozsiahlejšiu výstavbu rodinných domov. Z nových budov a zariadení spoločenského významu postavili budovu obecného úradu, budovu novej miestnej školy, materských škôl, ako aj zdravotné stredisko. Plynofikáciu obce ukončili koncom 90-tych rokov 20. stor.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Vráble

Vráble sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji. V meste je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1901 a kaplnka sv. Urbana.

Čierne Kľačany

Čierne Kľačany ležia v severnej časti Podunajskej pahorkatiny zastúpenej Hronskou pahorkatinou, v tesnej blízkosti Pohronského Inovca. Obec je súčasťou Nitrianskeho kraja. Nachádza sa v okrese Zlaté Moravce a tiež je jednou z členských obcí mikroregiónu „Požitavie – Širočina – záujmového združenia obcí pre CR“, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti Nitrianskeho kraja.

Golianovo

Golianovo leží vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra juhovýchodne od Nitry vo vzdialenosti cca 10 km od Nitry.

Najstarší písomne doložený názov obce sa spomína v roku 1156 ako Gurmot, podobne v roku 1236 ako aliud Gurmoth, v roku 1773 už ako Lapos Gyarmath, od roku 1927 Lapášske Ďarmoty a v roku 1948 bola obec premenovaná na Golianovo. Časťou obce je osada Tichý dvor.

Erb je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.

V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.