ÚzemnéPlány.sk

Sikenica

Prvá písomná zmienka o obci Sikenica je z roku 1295. Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním nemeckými baníckymi rodinami z Handlovej (1815). Ako aj presídlením v rámci výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne (1947). Život v obci je ovplyvnený prevažne poľnohospodárstvom- kedysi ju preslávil chov oviec, pestovanie viniča. Niekdajšie oberačky s radosťou očakával aj skladateľ Franz Schubert, ktorý pôsobil v neďalekých Želiezovciach. V miestnej časti Veľký Pesek bola vyšľachtená jedinečná odroda viniča Pesecká leánka známa svojou typickou arómou a vôňou.

Šaľa

Mesto Šaľa leží na pravom a ľavom brehu dolného toku Váhu v nadmorskej výške 118,8 m. Šaľa sa rozkladá na úrodnej nížine. Na ľavom brehu rieky Váh, na nízkom poriečnom vale leží mestská časť Veča, ktorá sa so Šaľou zlúčila 1. januára 1960. K mestu Šaľa patrí aj osada Hetméň a Kilič.

Mesto leží v geotermálnej oblasti a z toho dôvodu sú geotermálne vrty v Šali, ale aj v Diakovciach a vo Vlčanoch využívané, resp. ich využitie sa pripravuje. Pôdno-klimatické podmienky, vysoká kvalita pôdy a značný rozsah vybudovaných závlah vytvárajú vhodné podmienky na vysokú produktivitu poľnohospodárskej výroby.

Ružomberok

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.

Matiašovce

Obec Matiašovce leží v doline potoka Rieka. V administratívnych hraniciach obce sa dnes nachádza aj pôvodná osada Potok, ktorá bola založená ako posledná zamagurská osada v roku 1888.
Obec Matiašovce založil v roku 1308 magister Kokoš Berzevici. Prvý raz sa obec spomína v roku 1326 ako súčasť dunajeckého panstva. V 16. storočí boli šoltýsmi Matiašoviec Passuthovci, ktorí pochádzali z Litvy. Keď zomrel posledný šoltýs z toho rodu – Stanislav, funkcia šoltýsov prešla na rodinu Lapšanských, pochádzajúcu z Nižných Lápš, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Passuthovcami. Predpokladá sa, že dedina dostala názov podľa svojho prvého šoltýsa – Matiáša. Obyvatelia obidvoch osád – Matiašoviec a Potoka sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Gotický kostol sv. Petra a Pavla apoštolov sa nachádza hneď vedľa cesty v centre obce a obkolesuje ho stredoveký múr, v ktorom sú umiestnené kaplnky krížovej cesty s maľovanými obrazmi z roku 1835. Vedľa kostola sa nachádza pôvodne renesančná zvonica z konca 16. storočia.

Markušovce

Markušovce sú starou historickou obcou ležiacou v údolí rieky Hornád päť kilometrov východne od mesta Spišská Nová Ves. V minulosti bola významnou obcou ovplyvňujúcou život na Spiši vzhľadom na sídlo rodiny Máriássyovcov. Svojimi kultúrnymi a historickými pamiatkami, ktoré sú v obci zákonom chránenou pamiatkovou zónou je predurčená na rozvoj turistického ruchu.

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, 7 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín – Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.

Lučenec

Dnešný Lučenec vznikol na križovatke starých strategických a obchodných ciest. Dodnes hlavnú os mesta tvorí cesta z juhu smerom na Rimavskú Sobotu s odbočkou na Zvolen a Modrý Kameň. Na tomto uzle vzniklo pretiahnuté námestie s hlavnými dominantami kostolov, na ktoré nadväzuje pomerne pravidelná sieť ulíc mesta, ktoré sa rozšírilo hlavne západným smerom.
O starom osídlení okolia Lučenca svedčia archeologické nálezy z doby kamennej (pracovné nástroje nájdené v lokalite medzi Lučencom a Vidinou), z obdobia staršieho neolitu (sekera nájdená na území Lučenca), zo staršej doby bronzovej (nález mečov v Opatovej a Lučenci – Tuhári), z doby železnej (konský postroj nájdený v lučenskom lese v smere na Halič) a z obdobia sťahovania národov (urny nájdené v priestoroch Parného mlyna).

Liptovské Sliače

Obec Liptovské Sliače sa nachádza v okrese Ružomberok. Má 3809 obyvateľov (jún 2009). Leží v Liptovskej kotline. V chotári je Štátna prírodná rezervácia Sliačske travertíny s mofetovým prameňom. Obec vznikla z troch osád, z ktorých dve – Nižný a Stredný Sliač vznikli v 13. storočí a hodnoverne sú písomne doložené už v roku 1251 za vlády Belu IV. V roku 2001 oslávila 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci .

Tretia osada Vyšný Sliač vznikla začiatkom 16. storočia. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače. V Sliačoch sa nachádza kultúrna pamiatka – pôvodný gotický kostol Sv. Šimona a Júdu zo 14. storočia, neskôr prestavaný, v ktorom sú odkryté nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Bohaté ľudové tradície, piesne a tance udržujú miestne folklórne súbory Sliačanka a detská skupina Sliačanček, ktoré ich prezentuju na domácich a zahraničných folklórnych festivaloch.

Katastrálne územie obce leží v strednej časti údolia rieky Sliačanky, v nadmorskej výške v rozpätí 500 až 1261 metrov. Najväčšiu šírku dosahuje medzi miestnymi časťami Hvozdec a Potočina, kde má 3,4 km. Dĺžka katastrálneho územia je 8,5 km. Rozlohou 1960 ha patrí v okrese Ružomberok medzi obce so stredne veľkým katastrálnym územím.

Levoča

Mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady – mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.