ÚzemnéPlány.sk

Valaliky

Valaliky ležia v Košickej kotline, asi 10 km južne od Košíc. Dedina je rozložená pozdĺž štátnej cesty Košice – Ždaňa.Pôvodne bola obec vybudovaná iba po ľavej strane cesty, po druhej svetovej vojne bola husto zastavaná aj pravá strana. Cez obec Valaliky nepreteká žiadna rieka. Jediný potok Myslavka bol v roku 1963 zlikvidovaný. V obci vyvierajú pramene, ktorých bezprostredné okolie bolo v roku 1997 upravené tak, aby spríjemňovalo okolité prostredie.

Ľudovou rečou je abovské nárečie.

Zo stavieb v obci je možné spomenúť Dom nádeje, ktorý je postavený z čisto prírodných materiálov: trstina, kameň a drevo.

Smižany

Smižany sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji. Je to obec s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.

Svojou polohou pri vstupe do Slovenského raja na jednej strane a možnosťami poznávania pamiatok dávnej histórie na strane druhej lákajú Smižany na návštevu tohto kraja. Nájdete tu malebné dedinky, kaštiele a rozmanité historické pamiatky. Nie bezdôvodne vedie tadiaľto i Gotická cesta. Do katastrálneho územia Smižian spadá aj časť Národného parku Slovenský raj. Na tomto území je koncentrovaná najvyššia biologická hodnota – chránené druhy rastlín (poniklec slovenský, kosatec bezlistý a pod.) a živočíchov (orol skalný, hlucháň, vydra riečna). Významnou archeologickou lokalitou v katastri obce je Hradisko pri Smižanoch, ktoré je dôkazom osídlenia územia už v 3. st. p.n.l.

Rudňany

Obec Rudňany, ktorá sa nachádza 15 km juhovýchodne od okresného mesta Spišská Nová Ves v Hnileckých vrchoch, ktoré tvoria severovýchodnú časť Slovenského rudohoria, od svojho vzniku mala trvalú spojitosť s rudným baníctvom. Už názov obce , resp. osady pri jej vzniku je spojený s nemeckým názvom Medeného potoka Cufurbach, ako o tom svedčia listiny uložené v Markušovskom archíve.

Nižná Myšľa

Chotár obce sa rozprestiera v JV časti Košickej kotliny, pod masívom Slánskych vrchov a v južnej časti okresu Košice okolie (časťou hranice chotára sa dotýka okresu Košice). Leží na sútoku troch významných riek – Hornád, Torysa a Olšava. Ten ovplyvnil rôzne profilovaný terén. Obec a jej okolie sú významnými archeologickými náleziskami z doby kamennej, ale najmä doby bronzovej, kedy bola jedným z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Pripravuje sa realizácia archeologického skanzenu. Súčasné osídlenie je koncentrované na návrší, dominuje mu kostol.

Markušovce

Markušovce sú starou historickou obcou ležiacou v údolí rieky Hornád päť kilometrov východne od mesta Spišská Nová Ves. V minulosti bola významnou obcou ovplyvňujúcou život na Spiši vzhľadom na sídlo rodiny Máriássyovcov. Svojimi kultúrnymi a historickými pamiatkami, ktoré sú v obci zákonom chránenou pamiatkovou zónou je predurčená na rozvoj turistického ruchu.

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, 7 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín – Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.

Kecerovce

Riešené územie je vymedzené hranicou dvoch katastrálnych území Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany o ploche 991 a 389 ha. Obec Kecerovce sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava. Koncentrácia obyvateľstva a jeho demografická charakteristika, sociálna infraštruktúra a poloha vo vzťahu k okolitému osídleniu a v podhorí Slánskych vrchov vytvárajú predpoklady pre cynamizáciu osídlenia a rozvojové možnosti v tomto území do budúcnosti.

Hrašovík

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu, severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m., najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári je 315 m n.m.
Začína sa so spoločnou stavbou kanalizáce pre Hrašovík a Rozhanovce. Medzi Hrašovíkom a Rozhanovcami je cesta dlha cca 2 km, a zhruba v strede je vybudovaná nová čistička odpadových vôd. Čistička je už v prevádzke.

Čižatice

Čižatice sú charakterizované dobrými dopravnými väzbami na centrá vybavenosti – Kecerovce, Rozhanovce a Košice, s prijateľnými vzdialenosťami, čo im dáva značný rozvojový potenciál v oblasti bývania i vybavenosti. Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia o ploche 389 ha.

Bukovec

Obec Bukovec sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od okraja Košíc, mestskej časti Košice-Myslava. V súčasnosti je to známa rekreačná oblasť s vodnými nádržami.
Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m) v blízkosti Kojšovskej hole.
Nad Bukovcom sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako zásobáreň pitnej vody pre Košice a okolie, nádrž nie je prístupná pre verejnosť. Pod Bukovcom je malá Bukovecká umelá nádrž, slúži ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U.S.Steel Košice, s.r.o., nádrž je sprístupnená pre verejnosť pre rekreačné účely.

Boliarov

Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Boliarov o ploche 938 ha. Obec sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.