ÚzemnéPlány.sk

Viničné

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza na darovacej listine Andreja II. Tomášovi, nitrianskemu županovi, z roku 1208. V nej sa spomína susedná dedina z východnej strany Pezinka pod názvom Villa Suslan, ležiaca na území dnešného Viničného. Ďalšia zmienka je z roku 1256, keď sa pri opise hraníc Pezinka uvádza susedná dedina z južnej strany Šenkvíc pod názvom Susulan.

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba z roku 1622 a kaplnka Najsvätejšej Trojice.

Spišská Belá

Spišská Belá mala od svojho vzniku poľnohospodársko-remeselnícky charakter s rozsiahlym chotárom, do ktorého patrila aj väčšia časť Belianskych Tatier. Základom prosperity mesta sa stali rozsiahle mestské pasienky v Tatrách s rozvinutým chovom oviec a dobytka, mestské lesy s kvalitným drevom a úrodné rovinaté polia v blízkosti mesta.

Modrý Kameň

Hradný areál tvorí zrúcanina gotického hradu z 12. storočia a barokový kaštieľ z roku 1730, ktorý je sídlom múzea. Súčasťou barokového kaštieľa je kaplnka sv. Anny pristavená v roku 1759. Spolu s blízkou Kalváriou, chráneným náleziskom – Modrokamenská lesostep a Gaštanicou tvorí zaujímavý historicko-kultúrny celok poskytujúci návštevníkom príjemný zážitok i oddych.

Gelnica

Údolie rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou a preteká v dĺžke asi 75 km romantickou dolinou až po Margecany, kde sa vlieva do Hornádu, patrí medzi tie oblasti Slovenska, ktoré turisti radi vyhľadávajú. Centrom celého hnileckého údolia je Gelnica. Mesto je obkolesené pásmom zalesnených vrchov, ktoré patria k Spišsko-gemerskému Rudohoriu.

Jarovnice

Jarovnice, jedna z mnohých typických obcí Šariša na východnom Slovensku v okrese Sabinov, sa rozprestierajú v Šarišskej vrchovine v údolí potoka Malej Svinky. Osídlené boli v neolite a v jej histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy.

Krásna Lúka

Obec Krásna Lúka leží v doline Kučmanského potoka, na ceste z Torysy do Plavnice, pod východnými výbežkami Levočských vrchov, v nadmorskej výške 545 m. Obec je súčasťou Prešovského kraja. Je osadená v krásnej prírodnej scenérii jednak údolím Torysy s množstvom vzácnych a liečivých rastlín, jednak lesným porastom.

Gregorovce

Gregorovce ležia v severovýchodnej časti Šarišskej vrchoviny, v údolí potoka Dzikov, vo výške okolo 320 m. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1248. Do roku 1948 mala obec úradný názov Gergeľak, kedy vznikla najstaršia správa o Gergeľaku, ktorý jestvoval už skôr.

Štúrovo

Prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta pod menom Kakat pochádza z r. 1075. Nachádza sa v juhovýchodnom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska, v ktorej Dunaj, Hron a Ipeľ, Kováčovské kopce s mediteránnou flórou a šíre roviny podmieňujú jeho jedinečný prírodný, hospodársky a turistický charakter.
Štúrovo je predovšetkým kúpeľným mestom.

Mesto je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštny kolorit.

Jánovce

Obec leží v Podunajskej nížine, medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, na hranici Úľanskej mokrade. Územie je takmer úplne odlesnené a intenzívne využívané pre poľnohospodársku výrobu. Terén je rovinatý. Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.

Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd. V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste „majera“ Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792. Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny. Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

Slančík

Obec Slančík sa nachádza necelých 30 km juhovýchodne od Košíc. História obce úzko súvisí s históriou hradu Slanec, ktorého počiatku spadajú do druhej polovice 13. storočia, o hradisku Slanec vieme už z listiny z roku 1230. Prvú písomnú zmienku o Slančíku radíme do roku 1270, i keď sa v tomto prípade ešte nepíše priamo o obci, ale o zemi Slanec – terra Zalanch, na ktorej sa nachádza daná obec.