Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
629 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
14. 06. 2026, meniny má: Vasiľ
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Hlavné košické námestie. Vstup do historickej zóny mesta Košice. V súčasnosti neslávne známe v súvislosti s príchodom veľkého investora – AuPark.

Tento územný plán bol schálený dňa 13.septembra 2007 uznesením meststkého zastupiteľstva č.104/2007

Mestská časť Košice – Západ má rozlohu 5,32 km² a počtom
obyvateľov 42 150 je najväčšou MČ v Košiciach. Nachádza sa na západ
od centrálnej mestskej zóny a tvorí jeden z jej sídliskových satelitov.
Výstavba sídliska s prívlastkom Terasa alebo inak Nové Mesto sa začala
v polovici šesťdesiatych rokov v spojitosti s výstavbou
Východoslovenských železiarní. Celá mestská časť je rozdelená na osem
územných celkov – Lunikov ktorých centrum tvorí obchodné stredisko,
priľahlá zeleň a fontány.
Deviatym a najmladším zastavaným územím je lokalita individuálnej
bytovej výstavby v ktorej sa nachádza cca 200 rodinných domov. Územím
zároveň vedie cesta I. triedy E50, ktorá má význam pre medzinárodnú
dopravu.
Bývanie v mestskej časti Košice – Západ, s počtom cca 15000 bytových
jednotiek zabezpečuje kvalitné bývanie všetkým generáciám obyvateľov
hlavne vďaka kompletnej vybavenosti i blízkosti centra mesta. Rozvinutá
cestná sieť zabezpečuje v mestskej časti dopravu a dostupnosť všetkými
smermi v rámci územia mesta a jeho okolia.
Sídlisko Terasa napriek svojmu obytnému charakteru , má svoje oddychové
zóny a parky s množstvom zelene. V mestskej časti sa nachádza
i najväčšie miestne trhovisko, ktoré je tradične využívané na predaj
ovocia a zeleniny, kvetov i iných produktov.

Kysak pre svoju dobrú polohu pri Hornáde sa stal obľúbeným miestom pánov z Drienova a tak si tu vystavali kúriu, v ktorej sa zdržiavali viac, ako na hrade Drienov. Ten bol postavený ako obranný hrad, teda neposkytoval toľko pohodlia ako iné vtedajšie hrady. Cez obec tečie rieka Hornád. Kysak je tiež dôležitou dopravnou, železničnou križovatkou.

Mesto Brezová pod Bradlom sa nachádza na úpätí Malých Karpát, v Myjavskom okrese, 80 km od hlavného mesta Bratislavy. Ponad mesto sa týči vrch Bradlo, na ktorého vrchole stojí Mohyla Milana Rastislava Štefánika, rodáka z neďalekých Košarísk. Prírodné podmienky Brezovej a okolia, ako sú kopce, lesné chodníky a trasy, lyžiarsky svah alebo vodná nádrž, poskytujú dostatok priestoru na turistiku, cykloturistiku, či iné druhy športov.

Obec sa nachádza v Muránskej doline pod vrchom Kohút asi 2 km južne od okresného mesta Revúca. Chotár obce sa rozprestiera po oboch stranách rieky Muráň a cesty z Revúcej do Jelšavy.

Katastrálne územie mesta Detva sa nachádza na rozhraní kotliny a pohoria.
Vyznačuje sa pestrým reliéfom. Centrálnu časť zaberá Zvolenská kotlina
s oddielmi Detvianska kotlina a Rohy. Severnú časť zaberá geomorfologický
celok Poľana s Detvianskym predhorím. Do južnej časti zasahujú Ostrôžky
a Javorie. Prevažná časť územia Detvy je odlesnená. Listnaté, ihličnaté
a zmiešané lesy sú v súvislých plochách na severozápade a juhozápade
územia. Lesy zaberajú približne štvrtinu územia. Asi dve tretiny územia
zaberajú trvale trávnaté plochy a orná pôdou. V zložení pôd prevažujú
hnedé ilimerizované až oglejené pôdy.
Prírodnou dominantou Detvy a regiónu je horský masív Poľana, ktorého
južná časť zasahuje do katastrálneho územia Detvy. Osobitosťou územia je
regionálny krajinný ráz s historicky zachovanými krajinnými
štruktúrami – rozptýleným lazníckym osídlením, s terasovito
usporiadanými poľami a usadlosťami ľudovej architektúry.

Priaznivé životné podmienky boli dôvodom intenzívneho osídlenia územia chotára Skalice už od čias mladšej doby kamennej (4000 rokov pred n. l.). Osídľovanie potom pokračovalo i v eneolite, dobe bronzovej, železnej, laténskej, rímskej, včasnoslovanskej a veľkomoravskej. Prvé písomné zmienky o existencii Skalice pochádzajú z roku 1217 a 1256, kedy sa v dokumentoch spomína ako Zakolcha.

Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo.V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok lužných lesov, ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov. Od roku 2008 sa plánuje začiatok výstavby zóny Petržalka City, ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a novou zeleňou a parkami. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne