ÚzemnéPlány.sk

Vysoké Tatry - Nová Polianka

Najmladšia tatranská osada vznikla okolo vojenského liečebného ústavu. Tým je daný aj jej charakter. Nie je východiskom pre turistické aktivity, nemá ubytovacie ani stravovacie zariadenia. Má prísne liečebné zameranie. Neďaleko osady je lokalita Danielov dom, ktorá je jedným z centier ochrany prírody v strednej časti Vysokých Tatier.

Vysoké Tatry - Podbanské

Pôvodne banícka osada menila v minulých storočiach svoju funkciu postupne na pastiersku, potom tu v XIX. storočí pracovala vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry. Až v polovici XX. Storočia sa začala rozvíjať ako centrum turizmu, keď všetky iné hospodárske funkcie zanikli. Osada je východiskom túr, menším lyžiarskym strediskom. Pre tých, ktorí majú radšej nenáročné túry, Podbanské ponúka mnoho možností. Nájdete tu horské cesty s menším, či väčším stúpaním.
Má veľmi dobré cestné napojenie na diaľnicu.

Vysoké Tatry - Štrbské Pleso

Štrbské pleso (1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Je to zároveň najvyššie položená turisticko-liečebná osada vo Vysokých Tatrách, na južnom brehu rovnomenného plesa. Od vzniku je turistickým strediskom, neskôr pribúdali liečebné domy a zariadenia pre rekreačný a vrcholový šport. Má výborné dopravné spojenie. Je východiskom mnohých atraktívnych túr. V zime je vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Celoročne tu pulzuje čulý spoločenský a kultúrny život. Poriadajú sa tu podujatia európskeho a svetového významu. Zo Štrbského Plesa kroky turistov najčastejšie smerujú do Mengusovskej doliny, k chate pri Popradskom plese a na neďaleký Symbolický cintorín.

Vysoké Tatry - Vyšné Hágy

Vysoké Tatry

Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 380 km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväčšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú časť rovnomenného pohoria a tvorí ho 15 mestských častí, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného územného celku. Dopravnou osou celého územia mesta je „Cesta Slobody“, ktorou sa návštevník približne za jednu hodinu dostane z najzápadnejšej mestskej časti Podbanské, cez všetky tatranské osady s výnimkou Dolného Smokovca, až na východnú hranicu mesta, do osady Tatranská Kotlina. Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Pleso patrí tiež medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.

Slovinky

Obec Slovinky leží v severnej časti Slovenského Rudohoria na sútoku Poráčského a Slovinského potoka. Vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. V obci sa nachádzajú dve kaplnky a pamätníky padlým v I. a II. svetovej vojne.

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

Tekovské Lužany

Tekovské Lužany ležiace vo východnej časti Podunajskej nížiny v širokej doline dolného Hrona patria k najväčším obciam Levického okresu. Podľa archeologických nálezov bolotu ľudské osídlenie už v mladšej dobe kamennej. Našli sa však v okolí pamiatky aj z doby bronzovej, hallštatskej, laténskej i rímskej. Obcou prechádza pozemná komunikácia prvej triedy č. I/75, ktorá ju spája s Novými Zámkami a Šahami.

Jablonica

Obec sa spomína v roku 1262 a patrila hradu Hlohovec. Neskôr hradu Korlátko a stala sa centrom tohto panstva. V roku 1663 bola spustošená tureckými vojskami, v roku 1704 sa v chotári obce odohrali boje medzi povstalcami Františka Rákócziho II. a cisárskymi vojskami. Do roku 1772 boli zemepánmi Korláthkovci. Obec získala výsady mestečka s právom na tri výročné jarmoky. V roku 1705 mala obec 35 poddanských a 27 želiarskych domácností, v roku 1787, 234 domov a 1669 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 259 domov a 1816 obyvateľov. Väčšina obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom.

Nitrica

Obec leží v nadmorskej výške 243 m.. Z hľadiska administratívnych štruktúr je obec Nitrica súčasťou okresu Prievidza a Vyššieho územného celku Trenčín. V rámci geomorfologického členenia patrí popisované územie do podsústavy Karpaty, oblasti provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, celku Strážovské vrchy, podcelku Nitrické vrchy, a časti Rokoš (severná časť územia), Vestenická brána (stredná rovinatá časť) a Drienov (južná časť k.ú.).

Prvá písomná zmienka o obci Račice je z roku 1113, ktorá tvorí hornú časť súčasnej obce Nitrica. Na Zoborskej listine sú v roku 1249 už uvedené aj Dvorníky. Zlúčením oboch obcí v roku 1960 vznikla súčasná obec NITRICA.