Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V obci sa nachádzajú tri chrámy: gréckokatolícky barokový chrám, ktorý je kultúrnou pamiatkou, rímskokatolícky kostol a pravoslávny chrám. V Choňkovciach sa nachádza pošta, kultúrny dom s knižnicou, materská a základná škola, a dom smútku. V obci sú vybudované inžinierske siete.
Katastrálne územie obce Baškovce je situované v severnej časti Zemplínskeho regiónu, Košického kraja, okresu Sobrance. Obec sa rozprestiera na južných svahoch v Podvihorlatskej pahorkatine v údolí riečky Žiarovnica, ktorá preteká intravilánom obce. Nadmorská výška obce je okolo 170 m. n.m.. Dopravné a pracovné väzby sú prevažne na mesto Sobrance, ktoré sú vzdialené cca 4 km a na mesto Michalovce, ktoré sú vzdialené 23 km.
V novembri 1998 bola skolaudovaná a uvedená do prevádzky malá vodná elektráreň.V roku 1995 bola obec splynofikovaná. Je vypracovaná projektová dokumentácia na výstavbu rozlúčkovej siene, ktorá by mala byť dokončená do roku 2005. Obec sa stala členom združenia obcí, uchádzajúcich sa o výstavbu vodovodu a kanalizácie. V obci sa doteraz nenašli žiadne archeologické nálezy. Dôvod je pomerne jednoduchý. Územie obce bolo v minulosti viac-menej pravidelne zaplavované, takže tieto by mohli byť iba roztrúsené a náhodné.
Obec leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 106 m. Prvá správa o Bunkovciach sa zachovala z r. 1345. Sídlisko založil zeman Bunka v 13. stor. Od 14. stor. boli vlastníkmi dediny šľachtici z Michaloviec a ich príbuzní.
Leží medzi západnými výbežkami Popriečneho v nadmorskej výške okolo 280 m. Dedinu založil šoltýs s valašskými usadlíkmi v prvej polovici 16. stor. na území humenského panstva. Najstarší zápis o dedine je z r. 1567. Jej zemepánmi boli šľachtici Drugethovci. Dedina sa rýchlo rozrastala. V r. 1600 mala okolo 30 poddanských domov. Neskôr obyvateľov aj domov ubúdalo. V r. 1715 a 1720 tam hospodárilo iba 5 poddanských domácností. Neskôr obyvateľov výrazne pribúdalo. V r. 1828 bolo v obci 70 domov a 514 obyvateľov. Pravoslávny kostol pochádza z r. 1838.
Obec ma zámer v obci riešiť cestovný ruch a to v naväznosti, už na školu v prírode ktorá má ubytovacie kapacity ako aj lyžiarske vleky a chatu. Je potrebné vybudovať ďalší lyžiarsky vlek, pristúpovú cestu, parkovisko, ihriska a rozšíriť ubytovanie a zabezpečiť aj ďalšie služby. Ale na to potrebujeme vybudovať infraštruktúru, čo je v našich podmienkach problém nakoľko nie sú finančné prostriedky .
Obec leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadm. výške okolo 107 m. Obec vznikla v r. 1973 zlúčením dedín Maťovce a Kapušianske Vojkovce. Dedinu Maťovce založil zemiansky vlastník v polovici 13. stor.
Súčasná obec má charakter veľkého vidieckeho sídla, v centrálnej časti s prvkami mestského typu. Osídlenie obce sa sústreďovalo už v dávnej minulosti v oblasti „centra“, ktoré tvorilo kruhové námestie, s dominujúcim kostolom, viacerými nízkymi a jednoposchodovými domami a pozdĺž hlavnej ulice (dnes štátna cesta I./64), prípadne v okolí potoka Slaného prechádzajúceho stredom obce (prítok rieky Nitry). Intravilán obce postupne dopĺňali nové ulice (v súčasnosti je ich počet 17).
Beňadovo je malá, svojská, pekná dedina na hornej Orave. Je to rázovitá hornooravská obec umiestnená v Podbeskydskej vrchovine, chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Obec, ktorá prešla za pomerne krátke historické obdobie nepredstaviteľným civilizačným skokom. Vznikla presťahovaním sa časti obyvateľstva z obce Ťapešovo na hole. Vybudovaná bola za ťažkých podmienok, veľkej driny a biedy našich predkov.
Sú najmenšou tatranskou osadou, ktorá sa nachádza nad Cestou slobody, medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Názov lokality vznikol skôr, ako tu vyrástli prvé budovy a súvisí s využívaním tohto územia, ktoré kedysi patrilo mestu Kežmarok, pre účely pastvy oviec a hovädzieho dobytka.
Pôvodne tu začali budovať turistickú základňu, ale táto nemala väčší význam a zanikla. Neskôr sa objekt začal využívať ako ubytovňa lesných robotníkov a bol vybudovaný objekt školy v prírode. Z osady je dobré východisko túr do Doliny Zeleného Plesa.
Necelý kilometer pred osadou Kežmarské Žľaby v smere od Tatranskej Lomnice sa nachádza samota Biela Voda, ktorá slúži ako nástupný bod pre túry v oblasti Doliny Bielej vody a Belianskych Tatier.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne