ÚzemnéPlány.sk

Selice

Niekdajšie samostatné obce Selice a Šók v období po Viedenskej arbitráži /1938/ pripadli vojnovému horthyovskému Maďarsku. Po obnovení Československa (1945) došlo k zlúčeniu niekdajších sídelných celkov pod spoločným názvom Selice (1947). V roku 1951 vzniklo v obci poľnohospodárske družstvo, ktoré prosperuje aj po transformácii začiatkom 90-tych rokov 20 stor. a pôsobí ako PD Progres so zameraním na intenzifikovanú živočíšnu a rastlinnú výrobu. Obdobie prosperity zaznamenalo v dlhodobom horizonte. V rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie obilnín a kukurice na báze ich netradičnej bezorebnej sejby. V živočíšnej výrobe uplatňuje moderné metódy spriemyselnenej veľkovýroby – zameriava sa na chov ošípaných, v chove hovädzieho dobytka dosahuje vysokú dojivosť pri výrobe mlieka, resp, venuje sa hydinárskej výrobe na báze odchovu bažantov a divých moriek. Na báze pridruženej poľnohospodárskej výroby a výkupu plodín sa rozvíjalo aj pestovanie zeleniny a ovocia.

Obec mala vypracovaný smerný územný plán spracovaný v roku 1971, ktorý čiastočne urbanisticky usmernil výstavbu v obci, najmä rozsiahlejšiu výstavbu rodinných domov. Z nových budov a zariadení spoločenského významu postavili budovu obecného úradu, budovu novej miestnej školy, materských škôl, ako aj zdravotné stredisko. Plynofikáciu obce ukončili koncom 90-tych rokov 20. stor.

Východná

Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Kráľova Lehota

Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.

Boleráz

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

Osturňa

Obec Osturňa je nepísaná kronika ťažkého života v nehostinnom, no krásnom prostredí Spišskej Magury. Je stále živým dôkazom našich dejín, spomienka na našich predkov. Dedinka ignorujúca čas, vysmievajúca sa súčasnej modernej dobe, uponáhľanosti a nezdravému spôsobu života.

Perín - Chym

Najstaršiu písomnú zmienku o Períne poznáme už z roku 1220. Obec je zapísaná vo Varadínskom registri medzi desiatimi dedinami, ktoré osídlili nemeckí hostia vo vtedajšej stolici Novum Castrum. Varadínsky register je špecifický. Je to súpis sporov a kriminálnych incidentov, ktorého význam je podobný súčasnému registru trestov. Zachoval sa však od starých čias a vďaka tomu obsahuje prvé písomné záznamy o mnohých dedinách vôbec. Zápis, v ktorom figuruje aj Perín, pojednáva o sťažnosti obyvateľov zmienených desiatich obcí. Títo obvinili svojich richtárov, že utláčajú ľud a zle spravujú zverené dediny. Nemeckí hostia, ktorí boli súčasťou ich obyvateľstva, prišli na toto územie už na rozhraní 12. a 13. storočia. Dediny však nezaložili, tie už existovali.

Župčany

História obce siaha už pred 11. storočie, prvá písomná zmienka je z roku 1248 v latinskej listine.

Župčany už existovali pred 11. storočím, patria k najstarším slovansko-slovenským dedinám, viedla cez ne krajinská cesta od hradu Šariš k obci Svinia smerom na Spiš. Písomná zmienka o tejto ceste je až z roku 1262. V 13. storočí boli Župčany majetkovou súčasťou panstva hradu Šariš a vo vlastníctve uhorských kráľov až do 14. storočia. V 15. a 16. storočí boli ich zemepánmi Šošovci zo Solivaru.

Rastislavice

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.

Reca

História obce Reca je určitou analógiou života človeka. Sú v nej obdobia úspechov, rozkvetu ale i pádov, nešťastí a sklamaní. I keď naša obec vo svojich dejinách nebola veľkou obcou, prostredníctvom schopných a obetavých ľudí vždy a v každom období vytvárala spoločenské a materiálne podmienky, potrebné pre jej rozvoj.

Prvá písomná zmienka o obci je zápis z roku 1256 v súvislosti so sporom o Oľdzu (obec v okrese Dunajská Streda), ktorého účastníkom bol šľachtic Peter Magnus z Rece. Spor bol ohľadom dedičnej pôdy, ktorú vlastnil neoprávnene a obvinení boli i šľachtici z obce Zavar a Jelky. Kráľ Belo IV. im však pôdu ponechal. Spor sa opakoval v roku 1257.

Chlebnice

Chotár obce Chlebnice sa nachádza na južnej hranici okresu Dolný Kubín. Z juhozápadu susedí s chotárom obce Malatiná, zo západu s chotárom Pribiša, zo severozápadu s Hornou Lehotou a Sedliackou Dubovou, zo severu s katastrom Dlhej nad Oravou a zo severovýchodu s Krivou. Podstatná časť katastru Chlebníc sa nachádza v oblasti Severných Beskýd a v celku Oravskej vrchoviny.