Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Nadmorská výška riešeného územia sa pohybuje v rozmedzí od 112 m.n.m. (južná časť) po 182 m.n.m. (severná časť). Katastrálne územie riešeného územia má celkovú výmeru 1742,83 ha. Medzi najvýraznejšie dominanty obce môžeme zaradiť gréckokatolícky chrám „Zoslanie Svätého Ducha“, rímskokatolícky kostol sv. „Štefana“ z roku 1863, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Obe stavby sú lokalizované už spomínanej centrálnej časti obce. Medzi novodobé dominanty patrí aj pravoslávny chrám „Zoslanie Svätého Ducha“.
Ruskovce patria k starobylým dedinám bývalej Užskej stolice. V priebehu 11. storočia bolo okolité územie pričlenené k Uhorskému štátu a stalo sa majetkom uhorských kráľov Arpádovcov. Charakteristické centrum obce nie je vytvorené. Občianska vybavenosť je rozložená do viacerých plôch. Kompaktnejšie je občianska vybavenosť sústredená pri gréckokatolíckom chráme sv. Petra a Pavla. V južnej časti sa nachádza areál poľnohospodárskeho dvora – Dona a areál „Malá vodná elektráreň“.
Nadmorská výška riešeného územia sa pohybuje v rozmedzí od 150 m.n.m. (južná časť) po 182 m.n.m. (severná časť). Katastrálne územie riešeného územia má celkovú výmeru 721,34 ha. K dominantám obce patrí gréckokatolícky chrám sv. Eliáša. Lokalizovaný je vo východnej časti obce.
V meste, ležiacom na úpätí Strážovských vrchov, žije takmer 21 000 obyvateľov. Bánovce sa rozprestierajú pri sútoku potokov Radiša a Bebrava vo výške 216 m.n.m. Archeológovia pokladajú toto územie za jedno zo slovanských organizačných stredísk už v 9. stor. V Bánovciach sa nachádza termálne kúpalisko Pažiť, krytá plaváreň s termálnou vodou, fitness centrá, zimný štadión, reštauračné služby, ubytovanie.
História obce sa datuje od roku 1411. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a chovovom dobytka. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. V obci sa nechádza najzaujímavejší a pomerne dobre zachovaný objekt ľudovej architektúry, kultúrna pamiatka Zemplína, dodnes obývaný rodinný dom. Hlinený trojpriestorový objekt je postavený z hlinených nepálených tehál, prekrytý rákosovou krytinou, na hrebení doplnený slamou. Gréckokatolícky kostol je zasvätený sv. Michalovi.
Ležia v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na vale rieky Ondavy, v nadmorskej výške 110 m. Obec zasahuje svojím extravilánom do dvoch základných geomorfologických areálov: východná časť chotára prechádza do Pozdišovskej pahorkatiny, západnú časť tvorí niva rieky Ondavy. Aj keď je obec plne elektrifikovaná a plynofikovaná od roku 1978, chýba v nej vodovod a kanalizácia. S výstavbou vodovodu sa uvažuje už v blízkej budúcnosti.
Katastrálne územie obce Oborín je situované v juhozápadnej časti okresu Michalovce, 12 km západne od Veľkých Kapušian. Terénna výšková členitosť je minimálna. Pohybuje sa v rozmedzí od 97 m.n.m. – západná časť lokality Veľký les, až po 114.4 m.n.m. – Kamenná Moľva.
Mesto leží v srdci Zemplína, je administratívnym sídlom okresu a centrom juhovýchodného regiónu Slovenska. Je vstupnou bránou rekreačnej oblasti Zemplínska šírava. Brehy rieky Laborec sa stali sídlom prvých obyvateľov tejto oblasti už pred 7 tisíc rokmi. Strategická poloha mesta dala základ pre vznik tradičných i klasických remesiel, obchodu a neskôr priemyselnej výroby v odevníctve, stavebníctve, keramike, strojárstve, elektrotechnike a v potravinárstve.
Obec vznikla 1938 zlúčením osád Dolný a Horný Taráň. Osídlenie v eneolite. Cyklistická doprava v obci vybudovaná nie je. V budúcnosti je predpoklad jej rozvoja len v rámci mikroregiónu Cedron. Cez sídelný útvar neprechádza železničná doprava. Najbližšia železničná stanica je v Nitre. Verejná vodovodná sieť je vybudovaná vo všetkých 3 častiach obce Štefanovičová – až po časť Dolný Taraň. Obec Štefanovičová a jej priľahlé miestne časti nemajú vybudovanú kanalizačnú sústavu a ČOV. Zásobovanie teplom obce Štefanovičová charakterizuje decentralizovaný spôsob a to hlavne vykurovanie rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti naftovým zemným plynom.
Katastrálne územie obce Hlivištia je situované v severnej časti Zemplínskeho regiónu, Košického kraja, okresu Sobrance. Celé záujmové územie sa nachádza v urbanizačnom priestore medzi mestom Sobrance a Snina. Obec sa rozprestiera na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v údolí riečky Žiarovnica, ktorá preteká intravilánom obce. Nadmorská výška obce je okolo 262 m. n.m. Zaujímavosťou obce Hlivištia je písomná zmienka o lesnej železnici, ktorá mala dĺžku cca 6 km s rozchodom 760mm a viedla po západnom okraji obce (od terajšej Lesnej správy) až do lesa. Táto železnica existovala pre rokom 1900 a patrila k najstarším na Slovensku.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne