ÚzemnéPlány.sk

Veľký Biel

Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody.

Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec. V súčasnosti má obec 2161 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí – Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.

Oslany

Súčasná obec má charakter veľkého vidieckeho sídla, v centrálnej časti s prvkami mestského typu. Osídlenie obce sa sústreďovalo už v dávnej minulosti v oblasti „centra“, ktoré tvorilo kruhové námestie, s dominujúcim kostolom, viacerými nízkymi a jednoposchodovými domami a pozdĺž hlavnej ulice (dnes štátna cesta I./64), prípadne v okolí potoka Slaného prechádzajúceho stredom obce (prítok rieky Nitry). Intravilán obce postupne dopĺňali nové ulice (v súčasnosti je ich počet 17).

Veľká Paka

Veľká Paka (maď. Nagy Paka) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Ružomberok

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.

Hrašovík

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu, severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m., najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári je 315 m n.m.
Začína sa so spoločnou stavbou kanalizáce pre Hrašovík a Rozhanovce. Medzi Hrašovíkom a Rozhanovcami je cesta dlha cca 2 km, a zhruba v strede je vybudovaná nová čistička odpadových vôd. Čistička je už v prevádzke.

Heľpa

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie, obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok Krivuľa, ktorý preteká obcou.
Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali nový asfaltový koberec.

Buglovce

Ležia v okrese Spišská Nová Ves, 465 metrov nad morom, v Hornádskej kotline, 14 km na VJV od Levoče. Vyznačuje sa hnedými lesnými pôdami. Zalesnená je juhozápadná časť chotára, kde prevláda smrek a borovica.

Seniakovce

Obec Seniakovce leží v Košickej kotline v doline Torysy. Nadmorská výška v strede obce je 206 m nad morom. Odlesnený povrch rovinatého chotára tvoria štvrtohorné náplavy Torysy. Má nivné oglejené a ilimerizované pôdy. V obci je kultúrny dom ,obecný úrad a hasičská zbrojnica. Uprostred obce stojí greckokatolícky kostolík zasvätený svätému Cyrilovi a Metodovi. Podnikajú tu živnostníci v oblasti služieb. Poľnohospodársku pôdu obhospodaruje: PD Budimír, PD Lemešany, a. s., súkromne hospodáriaci roľník a ostatní občania. Obec má predpoklady na rozvoj malého a stredného podnikania, vidieckej turistiky, agroturistiky založenej na miestnych špecifikách, kultúrnom a prírodnom dedičstve. V obci je vybudovaný obecný vodovod, je splynofikovaná.

Kamenica nad Cirochou

Malebná obec na východnom Slovensku v okrese Humenné,patriaca do Zemplínskeho regiónu a mikroregiónu Cirocha. Svojou rozlohou 1766 ha a počtom obyvateľov 2350 je najväčšou obcou v okrese Humenné. Nachádza sa v Nízkych Beskydách z juhovýchodnej strany obklopená pohorím Vihorlat a zo severu údolím rieky Cirocha v nadmorskej výške 183m n. m. Stredom obce preteká potok Kamenica, ktorý odvádza vodu zo svahov Vihorlatu.

Kamienka

Naša obec sa nachádza na severnom úpätí pohoria Vihorlatu v malebnom údolí rieky Kamenica, ktorú však všetci nazývame Rika. Pohorie Vihorlatu predstavuje začiatok vychodokarpatského sopečného oblúka na území Slovenska. Pohorie leží na rozhraní Východných a Západných Karpát a je súčasťou Vihorlatských vrchov.
V roku 1912 postavili v obci na mieste pôvodnej školy školu novú. Budova školy bola postavená z kameňa. Od roku 1920 sa obec definitívne volá Kamienka. V roku 1929 bolo v obci jednateľstvo Spolku sv. Vojtecha. Tento spolok mal za cieľ šíriť medzi ľudom náboženskú literatúru v slovenskom jazyku a tak popri náboženskom vzdelávaní mal za cieľ aj upevňovať národné povedomie ľudí.

1.októbra 1933 prevzala štátna správa rozsiahle lesné a poľné majetky od grófa Gejzu Andrássyho. Veľká časť patrila do katastra obce Kamienka. Obhospodarovanie lesných majetkov pripadlo pod Správu Vojenských lesných podnikov. Za tým účelom bola v Kamenici v roku 1934 vybudovaná píla na elektrický pohon, ku ktorej bolo z Vihorlatských lesov dovážané drevo úzkokoľajkou, ktorá siahala od železničnej stanice v Kamenici až do Habeša.V roku 1938 bola v Kamienke dvojtriedna škola a navštevovalo ju 102 (!) žiakov, ktorých vyučovali dvaja učitelia – Imrich Janič a Rozália Zlochová.