ÚzemnéPlány.sk

Matiašovce

Obec Matiašovce leží v doline potoka Rieka. V administratívnych hraniciach obce sa dnes nachádza aj pôvodná osada Potok, ktorá bola založená ako posledná zamagurská osada v roku 1888.
Obec Matiašovce založil v roku 1308 magister Kokoš Berzevici. Prvý raz sa obec spomína v roku 1326 ako súčasť dunajeckého panstva. V 16. storočí boli šoltýsmi Matiašoviec Passuthovci, ktorí pochádzali z Litvy. Keď zomrel posledný šoltýs z toho rodu – Stanislav, funkcia šoltýsov prešla na rodinu Lapšanských, pochádzajúcu z Nižných Lápš, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Passuthovcami. Predpokladá sa, že dedina dostala názov podľa svojho prvého šoltýsa – Matiáša. Obyvatelia obidvoch osád – Matiašoviec a Potoka sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Gotický kostol sv. Petra a Pavla apoštolov sa nachádza hneď vedľa cesty v centre obce a obkolesuje ho stredoveký múr, v ktorom sú umiestnené kaplnky krížovej cesty s maľovanými obrazmi z roku 1835. Vedľa kostola sa nachádza pôvodne renesančná zvonica z konca 16. storočia.

Námestovo

Turistické centrum hornej Oravy, obkolesené horami – Oravskou Magurou a Podbeskydskou vrchovinou. Netradičná poloha na brehu Oravskej priehrady dáva predpoklad širokého športového využitia.

Na ostrove uprostred priehrady sa vypína historický skvost bývalej zatopenej obce Slanica – kostol z 18. storočia. Prírodné prostredie, ktorým preteká rieka Biela Orava, je chránenou krajinnou oblasťou.

Oravská priehrada bola napustená v roku 1953, vody priehrady zatopili 5 obcí a 2/3 Námestova. Z tohoto regiónu pochádzajú významné osobnosti slovenského národa, ako napr. Anton Bernolák, Milo Urban, Ján Vojtaššák a tvoril tu aj P. O. Hviezdoslav.

Nitra

Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch – na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.

Nižná Myšľa

Chotár obce sa rozprestiera v JV časti Košickej kotliny, pod masívom Slánskych vrchov a v južnej časti okresu Košice okolie (časťou hranice chotára sa dotýka okresu Košice). Leží na sútoku troch významných riek – Hornád, Torysa a Olšava. Ten ovplyvnil rôzne profilovaný terén. Obec a jej okolie sú významnými archeologickými náleziskami z doby kamennej, ale najmä doby bronzovej, kedy bola jedným z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Pripravuje sa realizácia archeologického skanzenu. Súčasné osídlenie je koncentrované na návrší, dominuje mu kostol.

Považská Bystrica

Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska – Váhom. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov.

Ružomberok

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.

Sikenica

Prvá písomná zmienka o obci Sikenica je z roku 1295. Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním nemeckými baníckymi rodinami z Handlovej (1815). Ako aj presídlením v rámci výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne (1947). Život v obci je ovplyvnený prevažne poľnohospodárstvom- kedysi ju preslávil chov oviec, pestovanie viniča. Niekdajšie oberačky s radosťou očakával aj skladateľ Franz Schubert, ktorý pôsobil v neďalekých Želiezovciach. V miestnej časti Veľký Pesek bola vyšľachtená jedinečná odroda viniča Pesecká leánka známa svojou typickou arómou a vôňou.

Spišské Vlachy

Mesto Spišské Vlachy patrí k najmenším obciam so štatútom mesta na Slovensku. Od sedemdesiatych rokov, kedy počet obyvateľov presahoval 3 600 obyvateľov mal až do začiatku 90-tych rokov klesajúcu tendenciu, až kým táto hodnota nedosiahla úroveň okolo 3350 obyvateľov. Odvtedy sa Spišské Vlachy vyznačujú vzrastom populácie, na ktorom sa z dlhodobého hľadiska podieľa hlavne migračný pohyb. Prirodzený prírastok je tiež kladný, ale dosahuje hodnoty blízke nule.

Stred mesta tvorí pretiahnuté vretenovité námestie. Stredoveký vzhľad mesto stratilo po veľkých požiaroch v rokoch 1656, 1862 a 1924. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky, po prestavbe neskorogotický kostol sv. Jána Krstiteľa s barokovým interiérom, bronzovou krstiteľnicou a krucifixom z okruhu Majstra Pavla z Levoče.

Spišský Štvrtok

Obec Spišský Štvrtok sa nachádza v Prešovskom kraji, okres Levoča, leží v Hornádskej kotline, Kozích chrbtoch, na okraji Levočských vrchov, v nadmorskej výške 520 – 600m, s rozlohou katastra 1 424 ha a počtom obyvateľov 2 273 (r.2001).
Na križovatke troch hlavných ciest Spiša dominuje silueta troch vzácnych pamiatok, ktoré dokumentujú bohatú históriu obce. Je to kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a budova kláštora minoritov. Neďaleká Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. stor. trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1263. Je bránou do najkrajších častí Slovenského raja.

Štefanov

Obec Štefanov leží na styku Chvojnickej pahorkatiny s Borskou nížinou. Podľa klimaticko- geografického členenia patrí do teplej klimatickej oblasti. Povrch obce je pahorkatinový, len v južnej časti, na nive rieky Myjava je rovný, s kolísavou nadmorskou výškou v katastri 170– 300 m.n.m. Stred obce je vo výške 205 m.n.m. Obcou preteká Štefanovský potok. Územie katastra je zväčša poľnohospodársky využívané, z malej časti zalesnené agátovým lesom. Rozloha katastrálneho územia je celistvá od severu na juh v dĺžke 6,6 km a od západu na východ 4,5 km. Hustota osídlenia je približne 73 obyvateľov na km2. Do katastrálenho územia obce patria aj od obce vzdialené menšie usadlosti nazývané – U Božkov, U Hrichu, U Horných. Dominantou obce je neogotický kostol sv. Kataríny z roku 1937.