ÚzemnéPlány.sk

Dunajská Lužná

Obec Dunajská Lužná leží 15 km juhovýchodne od Bratislavy a 7 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 1,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja.

Hrubý Šúr

Obec Hrubý Šúr leží v malebnom prostredí Podunajskej nížiny, 25 km východne od Bratislavy a 6 km južne od okresného mesta Senec. Táto obec, ktorá má momentálne 672 obyvateľov, sa rozprestiera na nízkom priečnom vale Malého Dunaja v nadmorskej výške 126 m medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, na štátnej ceste druhej triedy Senec – Šamorín a na rozhraní okresov Galanta, Senec a Dunajská Streda.

Báč

Báč sa nachádza na Žitnom ostrove, na juhozápade Slovenska, v okrese Dunajská Streda (Trnavský kraj), 25 km východne od Bratislavy a 17 km západne od Dunajskej Stredy. Je vzdialená 34 km od maďarskej hranice a 33 km od rakúskej. Cez obec prechádza medzinárodná cesta (63/E575) a je vzdialená len 2 kilometre od Dunajskej cyklistickej cesty.

Kečovo

Jaskyňa Domica je národnou prírodnou pamiatkou, objavil ju J. Majko v roku 1926, od roku 1932 je prístupná verejnosti. Má bohatú kvapľovú výzdobu, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. Kaskádové jazierka. Vyskytuje sa tu 16 druhov netopierov. Domica spolu s jaskyňou Baradla na maďarskom území meria 25 km. Jaskyňu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V jej okolí sa od roku 1985 nachádza náučný chodník Domica a okolie. Na trase je päť informačných tabúľ na témy: Chránená krajinná oblasť Slovenský kras, Jaskyňa Domica, Fauna a flóra, Geológia a geomorfológia, Poľnohospodárstvo.

Kalnište

Kalnište je potočná rádová dedina na východnom Slovensku, v okrese Svidník. Rozprestiera sa neďaleko mesta Giraltovce, v južnej časti Nízkych Beskýd, v doline rieky Topľa. Stred obce má nadmorskú výšku 210 m n.m. Nadmorská výška v okolí sa pohybuje od 180–380 m. Východná časť kalništského chotára je rovinatá, západná je mierne zvlnená. Na severozápadnej strane sa tiahne agátový a na severe listnatý les. Ostatok tvoria lúky a polia.

Kremnica

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Ľubotín

Obec Ľubotín leží na úpätí Čergovského pohoria v Ľubotínskej kotline na severe Šariša. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1300. Najstarší zápis pochádza od farára Štefana de Lubetin z roku 1330. Sídlisko však jestvovalo dávno predtým. Staro-slovenský názov (od Lubota) svedčí o tom, že Ľubotín patrí k najstarším slovenským dedinám na okolí jestvujúcim pred 11. storočím.

Oslany

Súčasná obec má charakter veľkého vidieckeho sídla, v centrálnej časti s prvkami mestského typu. Osídlenie obce sa sústreďovalo už v dávnej minulosti v oblasti „centra“, ktoré tvorilo kruhové námestie, s dominujúcim kostolom, viacerými nízkymi a jednoposchodovými domami a pozdĺž hlavnej ulice (dnes štátna cesta I./64), prípadne v okolí potoka Slaného prechádzajúceho stredom obce (prítok rieky Nitry). Intravilán obce postupne dopĺňali nové ulice (v súčasnosti je ich počet 17).

Tekovské Lužany

Tekovské Lužany ležiace vo východnej časti Podunajskej nížiny v širokej doline dolného Hrona patria k najväčším obciam Levického okresu. Podľa archeologických nálezov bolotu ľudské osídlenie už v mladšej dobe kamennej. Našli sa však v okolí pamiatky aj z doby bronzovej, hallštatskej, laténskej i rímskej. Obcou prechádza pozemná komunikácia prvej triedy č. I/75, ktorá ju spája s Novými Zámkami a Šahami.