Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
06. 09. 2025, meniny má: Alica
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnižšie položená tatranská osada situovaná vo východnej časti Belianských Tatier na úpätí Kobylieho a masívu Bujačieho vrchu. V roku 1881 bola objavená Belianská jaskyňa a už o rok neskôr sa začala výstavba osady. Boli postavené štyri liečebné pavilóny. Liečebné pavilóny kúpeľného charakteru sa zmenili na liečebné ústavy, v ktorých sa dnes liečia nešpecifické ochorenia dýchacieho ústrojenstva. Pribudol moderný pavilón, využíva sa aj speleoterapia. V menšej miere však zostala aj turistickou základňou. Belianska jaskyňa je prístupná verejnosti.
Výraznou funkciou tejto osady je liečba respiračných chorôb. Od svojho vzniku však osada žila aj bohatým športovým životom. Tak tomu je aj dnes. Nad osadou sa vypína najvyšší vrch Vysokých Tatier a Slovenska – Gerlachovský štít / 2655 m /. Je tu veľmi dobrý prístup železnicou, po ceste a v samotnej osade sú možnosti na ubytovanie a kvalitné stravovanie. Turisticky je osada viac vyhľadávaná v lete, liečebne po celý rok.
Najmladšia tatranská osada vznikla okolo vojenského liečebného ústavu. Tým je daný aj jej charakter. Nie je východiskom pre turistické aktivity, nemá ubytovacie ani stravovacie zariadenia. Má prísne liečebné zameranie. Neďaleko osady je lokalita Danielov dom, ktorá je jedným z centier ochrany prírody v strednej časti Vysokých Tatier.
Pôvodne banícka osada menila v minulých storočiach svoju funkciu postupne na pastiersku, potom tu v XIX. storočí pracovala vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry. Až v polovici XX. Storočia sa začala rozvíjať ako centrum turizmu, keď všetky iné hospodárske funkcie zanikli. Osada je východiskom túr, menším lyžiarskym strediskom. Pre tých, ktorí majú radšej nenáročné túry, Podbanské ponúka mnoho možností. Nájdete tu horské cesty s menším, či väčším stúpaním.
Má veľmi dobré cestné napojenie na diaľnicu.
Štrbské pleso (1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Je to zároveň najvyššie položená turisticko-liečebná osada vo Vysokých Tatrách, na južnom brehu rovnomenného plesa. Od vzniku je turistickým strediskom, neskôr pribúdali liečebné domy a zariadenia pre rekreačný a vrcholový šport. Má výborné dopravné spojenie. Je východiskom mnohých atraktívnych túr. V zime je vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Celoročne tu pulzuje čulý spoločenský a kultúrny život. Poriadajú sa tu podujatia európskeho a svetového významu. Zo Štrbského Plesa kroky turistov najčastejšie smerujú do Mengusovskej doliny, k chate pri Popradskom plese a na neďaleký Symbolický cintorín.
Obec Slovinky leží v severnej časti Slovenského Rudohoria na sútoku Poráčského a Slovinského potoka. Vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. V obci sa nachádzajú dve kaplnky a pamätníky padlým v I. a II. svetovej vojne.
Obec sa nadchádza približne 30 km severo-západne od Bratislavy. V roku 2003 mala obec 3178 obyvateľov. Chotár obce bol osídlený už od staršej doby bronzovej. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1314, kedy sa ako rybárska osada spomína pod názvom Sahur. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Od roku 1466 je uvádzané dnešné pomenovanie obce – Zohor.
Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom roku 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky análov vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „veľká cesta“. V 16. – 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní.
Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).
Mesto Spišské Vlachy patrí k najmenším obciam so štatútom mesta na Slovensku. Od sedemdesiatych rokov, kedy počet obyvateľov presahoval 3 600 obyvateľov mal až do začiatku 90-tych rokov klesajúcu tendenciu, až kým táto hodnota nedosiahla úroveň okolo 3350 obyvateľov. Odvtedy sa Spišské Vlachy vyznačujú vzrastom populácie, na ktorom sa z dlhodobého hľadiska podieľa hlavne migračný pohyb. Prirodzený prírastok je tiež kladný, ale dosahuje hodnoty blízke nule.
Stred mesta tvorí pretiahnuté vretenovité námestie. Stredoveký vzhľad mesto stratilo po veľkých požiaroch v rokoch 1656, 1862 a 1924. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky, po prestavbe neskorogotický kostol sv. Jána Krstiteľa s barokovým interiérom, bronzovou krstiteľnicou a krucifixom z okruhu Majstra Pavla z Levoče.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne