ÚzemnéPlány.sk

Geča

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu 12 km od Košíc.
Z hľadiska administratívno – správneho patrí obec Geča od 1.7.1996 na základe nového územného členenia pod Košický kraj, okres Košice – okolie.

Riešené územie obce Geča je súčasťou regiónu Abov – urbanizačného priestoru sídla Košice a okresu Košice okolie. V užšom rámci tvoria obce Geča, Valaliky a Čaňa aglomerovanú územnú jednotku, v ktorej dochádza k procesu profilácie a rozvoju interakčných komponentov. V širšom kontexte spolupracuje v mikroregióne Hornád 15 obcí. Najdôležitejšie multifunkčné väzby spájajú obec Geča s metropolitným mestom Košice a to jednak na úseku pracovných príležitostí a jednak na úseku zariadení vyššej občianskej vybavenosti. Vlastné katastrálne územie, susedí z južnej strany s katastrálnym územím obce Čaňa, z východnej strany je katastrálne územie obce Nižná Myšľa, zo severu s katastrálnym územím obce Valaliky a katastrálnym územím obce Kokšov-Bakša, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Haniska.

Oľšavka

Obec Olšavka leží v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji. Nachádza sa vo východnej časti Hornádskej kotliny v doline potoka Oľšavec.

Vyšná Kamenica

Vyšná Kamenica je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Iliašovce

Obec sa rozprestiera v severozápadnej časti Hornádskej kotliny v doline Iliašovského potoka. Leží v strede medzi dvoma okresnými mestami, Spišská Nová Ves a Levoča. Patrí do Košického kraja, hoci malá časť Iliašovského územia leží v Prešovskom kraji.
Nachádza sa tu už zaniknutý bizarný rokokový park Sans-Souci, kde v rokoch rozkvetu 1775–1806 chceli Štefan Csáky s manželkou vytvoriť „útulok filozofie, krásneho umenia, pokoja a slobody“. Finančný úpadok ho prinútil objekt likvidovať, takže letohrádky, množstvo drobnej architektúry, a podobne, zmizli bez stopy.

Bystrany

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Názov obce je nemeckého pôvodu. Pôvodne sa volala Eulenbach – soví potok, neskôr bola premenovaná na Vlenbach, Veľbach a po 2. svetovej vojne na Bystrany. V 18. stor. bol postavený rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla (1779). V polovici 19. storočia si Gustáv Czáky (1803 – 1883) postavil v obci kaštieľ neoklasicistickom slohu. Taktiež v tomto období bola postavená kaplnka a pri kaštieli vysadená záhrada s parkom, vzácnymi drevinami, stromami a fontánou uprostred. Posledný majiteľ kaštieľa bol Hilár Czáky, ktorý ho vlastnil až do konfiškácie v roku 1945. Kaštieľ bol zbúraný v roku 1992 – 1993. Za kostolom sú v hrobkách pochovaní niektorí z rodu Czákyovcov.

Baška

Obec Baška leží v západnej časti Košickej kotliny na východnom chrbte Slovenského Rudohoria, v pahorkatine medzi Myslavským potokom a potokom Ida. Obec svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho kraja, 3 km západne od krajského mesta Košice. Patrí do okresu Košice-okolie, ktorého 113 obcí obklopuje krajské mesto. Katastrálne územie obce hraničí z východnej strany s katastrom mestskej časti Myslava, zo severnej strany s katastrom obce Nižný Klatov a z juhozápadnej strany s katastrami obcí Bukovec, Malá Ida a MČ Košice-Lorinčík.
Obec Baška spolu s okolitými obcami (spolu 17 ) založili región Rudohorie.

Košický Klečenov

Obec Košický Klečenov sa nachádza asi 25 km východne od Košíc pri ceste E 50. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 324 metrov. S Košickým Klečenovom splynula aj dedina Borda, ktorá má nadmorskú výšku 370 metrov. V hornatom obecnom chotári Slanských vrchov sa nadmorská výška pohybuje od 290 do 659 metrov.

Budimír

Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine, ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že „ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.

Bačkovík

Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Bačkovík o ploche 418 ha. Nachádza sa v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.

Obec leží vo východnej časti Košickej kotliny v doline potoka ústiaceho do Olšavy, na pahorkatine a nive Olšavy. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny a štvtohorné náplavy. Má ilimerizované, hnedozemné a nivné pôdy.

Prvá zmienka o obci je z roku 1323 Bagak. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: 1427 Nagy-Bagyok, Kys-Badoch, 1430 Nogh Bagh-Kys Bagh, 1630 Bagiok alebo Batyok, 1733 Baczkowig, 1808 Bačkowík, po maďarsky sa obec úradne nazývala Bátyok,

Neskôr bola obec administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu, okres Sečovce, košický kraj. Po roku1960 sa obec začlenila pod okres Košice-vidiek, východoslovenský kraj.

Vtáčkovce

Nachádzajú sa v severovýchodnej časti okresu Košice-okolie na východ od Košickej kotliny v Toryskej pahorkatine, vo vzdialenosti 25km severovýchodným smerom od Košíc. Z celkovej výmery katastrálneho územia na poľnohospodársku pôdu pripadá 62%.

Prvú písomnú zmienku o obci Vtáčkovce poznáme z roku 1427. Spomína sa v portálnom súpise s tým, že tu bolo 10 port, ktoré patrili Jánovi Kecerovi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty. Porta bola brána, ktorá viedla z ulice do hospodárskeho dvora a musela byť taká veľká, aby ňou prešiel voz.