ÚzemnéPlány.sk

Tomášov

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.

Chorvátsky Grob

Obec Chorvátsky Grob sa nachádza medzi obcami Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo, Veľký Biel, Slovenský Grob, a mestom Bratislava mestská časť Vajnory. Kataster obce z juhu ohraničuje pôvodná cesta, ktorá viedla z Vajnor a oddeľovala aj pôvodné územie obce, ktoré sa po II. sv. vojne zmenilo. Na severe ohraničuje územie „Hájiček“ určené prítokom Čiernej Vody. Západnú hranicu tvorí štátna cesta III/0611 a na juhozápade Blahútov kanál. Najvyššiu nadmorskú výšku tvorí kopec „Šalaperská hora“ 173m n. m., ktorá sa nachádza severovýchodne od obce. Územie prechádza od miernej terasy, kde sa nachádza Chorvátsky Grob, do Šúrskej depresie. Obec tvoria tri hlavné sídelné útvary – Chorvátsky Grob, Čierna Voda a hospodárskopriemyseľné sídlo Triblavina. Ostatnú časť územia tvorí poväčšine poľnohospodárska pôda a vinice.

Blatné

Obec Blatné, ležiaca 5 km severne od okresného mesta Senec – prvá dedina smerom na Trnavu má v súčasnosti 1 641 (stav k 31.12. 2010) obyvateľov.

Čachtice

Čachtice sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom. Obec má približne 3 500 obyvateľov. Hlavnou atrakciou je množstvo pamiatok ako aj dva kilometre vzdialené zrúcaniny. Za obcou smerom na Višňové vedie malebná cesta dolinou nad potokom Jablonka. Súbežne s cestou vedie jednokoľajná železnica. V katastri obce sa nachádza časť NPR Čachtický hradný vrch.

Nový Svet

Nový Svet je obec na Slovensku v okrese Senec. Prvá písomná zmienka o Novom Svete je z roku 1871, aj keď prvé väčšie osídlenie nastalo až v roku 1926. Vtedy sa do Nového Svetu prisťahovali obyvatelia zo Kšinnej a okolitých dedín, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárskou činnosťou, pretože po príchode dostali lacné pozemky a výhodné úvery na výstavbu príbytkov.

V roku 2002 sa obec Nový Svet osamostatnil od obce Reca, čím sa počtom obyvateľov stala jednou z najmenších v Bratislavskom kraji.

Galanta

Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo. Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo.

Žiar nad Hronom

Mesto Žiar nad Hronom sa nachádza v Banskobystrickom kraji, na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline. Rozprestiera sa prevažne na pravej terase rieky Hron. Katastrálna výmera mesta je 40,0 km2. Žiarska kotlina je na západe ohraničená pohorím Vtáčnik, na severe a východe Kremnickými vrchmi a na juhu Štiavnickými vrchmi. Na tomto území bola prirodzene vytvorená križovatka významných komunikačných spojov. Cesty z mesta sa lúčovite rozbiehajú v smeroch na Prievidzu, Nitru, Zvolen a Martin. Mestom prechádza železničná trať Bratislava-Zvolen. Vzdialenosť od Banskej Bystrice vzdušnou čiarou je 30 km, od Bratislavy 150 km.

Častá

Obec Častá, písomne doložená v roku 1291, vznikla ako podhradie hradu Červený kameň. Kataster obce sa rozprestiera na 3523 hektároch. Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Stred obce je vo výške 245 m.n.m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m.n.m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený kameň (339 m.n.m.) Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 okres Pezinok, začas so sídlom v Modre.

Od 30. júna 1960 patrila do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je obec v okrese Pezinok.

Kaplna

Obec Kaplna patrí do oblasti Poddunajskej nížiny do celku Trnavskej pahorkatiny, pri štátnej ceste E61, medzi Trnavou a Sencom.

Napriek tomu, že Kaplna nepatrí k veľkým obciam, má za sebou bohatú históriu. Počiatky historickej Kaplny siahajú do piateho tisícročia pred Kristom, o čom svedčia archeologické nálezy neolitickej osady v obci Kaplna. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1244. Je to listina vystavená v mene uhorského kráľa Bela IV. Súčasný názov obce je odvodený z latinského CAPULNA (Kaplna, Kapln-ka), ako pôvodného názvu obce, a postupom času prešiel niektorými zmenam i. Capolna (1289), Capella (1297), Kappeln (1460), Kaplna (1786), maďarsky Kápolna, nemecky Kappeln.
Kaplna bola koncom 20.rokov 16.storočia postihnutá tureckým a iným pustošením. Neskôr sa Kaplna stala súčasťou Červenokamenského panstva(majetkom Fuggerovcov). Kaplna bola do polovice 15.storočia v držbe zemanov. Fuggerovci obnovili Kaplnu pretože vedeli, že má veľkú cenu ako robotujúci element a ako konzument výrobkov panstva. Neskôr bola obec zaradená do Cirkvnej správy Báhoňa.

Kočovce

Obec Kočovce leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny, na ľavom brehu rieky Váh medzi pohoriami Bielych Karpát a Považského Inovca.
Tvoria ju tri miestne časti s vlastnou históriou do roku 1960 – Kočovce, Beckovská Vieska a Rakoľuby.
Obec sa nachádza 8 km východne od okresného mesta Nové Mestonad Váhom, 23 km južne od krajského mesta Trenčín, 23 km severne od kúpeľného mesta Piešťany.