ÚzemnéPlány.sk

Bratislava - Vajnory - Mestská časť

Vajnory sú mestskou časťou Bratislavy. Rozprestierajú sa pod Malými Karpatmi v nadmorskej výške 132–133 m n. m., na ploche s rozlohou 13,5 km2 a majú 4 982 obyvateľov (k 31.12.2008).

Rozlohou a počtom obyvateľov patria medzi menšie mestské časti hlavného mesta Slovenska. Administratívne sú súčasťou okresu Bratislava III.

Vajnory ležia na hranici Národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorá je zaradená do európskej chránenej siete Natura 2000. Severná časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

V blízkosti mestskej časti sa nachádzajú Vajnorské jazerá, rozsiahla vodná plocha s čistou vodou, ktorá sa v posledných rokoch stala centrom kúpania aj Bratislavčanov.

Vajnory sú súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty a centrum Vajnor je od roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu.

Košťany nad Turcom

obec ležiaca na strednom Slovensku susediaca s osemdesiat tisícovým mestom Martin, je domovom pre 1080 obyvateľov malebného regiónu Turiec. Prvé listinné dôkazy zmieňujúce sa o „villa Coschan“ – vtedajších Košťanoch sú z roku 1323. V roku 2003 sme si preto pripomenuli 680 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Košťany nad Turcom. História obce sa viaže s rôznymi vlastníkmi panstiev, do ktorých obec patrila.

Hlavnou činnosťou obyvateľov Koštian nad Turcom v 18. a 19. storočí bolo poľnohospodárstvo. Až po zrušení poddanstva v roku 1848 sa v obci začali rozvíjať remeslá a obchod, a to počas nasledujúceho obdobia, ktoré bolo pomalým a ťažkým prechodom od viazanosti na pôdu – feudalizmom ku kapitalistickej forme vlastníctva. Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá podnietila rozvoj remesiel nie len v Košťanoch nad Turcom, ale aj v celom kraji bolo zrušenie cechov v roku 1872. V obci sa usadili majstri ako mlynár, čižmár, stolár, kováč, čižmár, kožušník, kolár, murár, obchodník, obuvník, krčmár…

Budča

Obec leží juhozápadne 6 km od okresného mesta Zvolen, na pravom brehu rieky Hron. Táto obec ležiaca na území, kde sa Kremnické pohorie stretáva so Štiavnickým pohorím, je zo všetkých strán lemovaná horami.

Najvýhodnejšiu polohu z hľadiska viditeľnosti i napojenia z hlavných dopravných trás má obec Budča. Sídlo Budča je najnižšie položenou obcou, leží priamo na nive Hrona, ako nížinné sídlo s pôvodnou kruhovou zástavbou okolo kostola. Budča je moderné sídlo a je najväčším sídlom mikroregiónu. Budča plní v osídlení mikroregiónu Adela funkciu centra lokálneho významu.

Badín

Obec Badín leží na Strednom Slovensku, v Banskobystrickom kraji, medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen.

Pamiatkou je rímsko – katolícky gotický kostol z roku 1397 s renesančným opevneným múrom z roku 1636. Loď bola prestavaná v roku 1765, bočné lode v rokoch 1893–94.

Evanjelický kostol je z roku 1865, v jeho interiéri je obraz J.B.Klemensa z roku 1866. V rokoch 1874 až 1891 tu pôsobil a umrel August Horislav Krčméry.

Habovka

Habovka je podhorská obec so širokými možnosťami v lete turistiky a v zime lyžovania a zimných športov. V zime hostia využívajú lyžiarske centrum v Habovke, alebo dve lyžiarske strediská (Janovky, Milotín) v Zuberci (2–3 km). Najideálnejšie lyžiarske podmienky sú však na Zverovke – Spálená dolina (8 km). Na svoje si prídu i hostia, ktorí uprednostňujú aj bežecké lyžovanie na udržiavaných tratiach, ktoré vedú z Habovky cez Zuberec až na Zverovku. Celoročne je možné využívať termálne kúpaliská v Oraviciach (10 km) a v Aquaparku Tatralandia (28 km).

Tornaľa

Mesto Tornaľa má bohatú a pestrú históriu. Približujú ju viaceré písomné pramene a je zachytená aj v mnografii PhDr. Imre Gaála, ktorá vyšla pod názvom „Sto rokov z histórie Tornale“. Z uvedených dôvodov vám preto ponúkame len stručné výňatky z dejín nášho mesta.

Bernolákovo

Územie Bernolákova bolo osídlené už v období neolitu (novšej doby kamennej) a v staršej dobe bronzovej.Viac hmotných pamiatok pochádza z 8.storočia z obdobia slovansko-avarského spolužitia.
Prvé písomné pramene pochádzajú z roku 1209. V tomto roku kráľ Ondrej II. daroval správcovi Šebešovi obec i panstvo Svätý Jur, ktorého súčasťou bola i dedina CEKI ( dnešné Bernolákovo ) . Už v roku 1216 mala obec meno CHEKI. V tomto období boli na území dnešného Bernolákova dve osady ČEKI a LUŽNICA. Obe osady sa neskôr spojili a postupne sa menil i názov obce ( CSEKLÉSZ , CHECLEZ , CHEKLEZ , ČEKLÝS , ČEKLÍS ). Nad obcou sa týči Várdomb, na ktorom je štýlovo postavená vodárenská veža. Pripomína miesto, kde bol okolo roku 1290 vybudovaný Čeklísky hrad. Začiatkom 18.storočia bol za povstania Františka Rákoczyho II. zničený. Významnou stavbou bol pôvodný gotický kostol zo 14. storočia, v rokoch 1764 – 1773 bol prestavaný. Zasvätený bol sv. Štefanovi – patrónovi kostola . Začiatkom 16. storočia má obecný úrad v pečati tri ľalie. Vtedy sa používalo i krátkodobé pomenovanie DREI LILIEN STADT.

Kamienka

Naša obec sa nachádza na severnom úpätí pohoria Vihorlatu v malebnom údolí rieky Kamenica, ktorú však všetci nazývame Rika. Pohorie Vihorlatu predstavuje začiatok vychodokarpatského sopečného oblúka na území Slovenska. Pohorie leží na rozhraní Východných a Západných Karpát a je súčasťou Vihorlatských vrchov.
V roku 1912 postavili v obci na mieste pôvodnej školy školu novú. Budova školy bola postavená z kameňa. Od roku 1920 sa obec definitívne volá Kamienka. V roku 1929 bolo v obci jednateľstvo Spolku sv. Vojtecha. Tento spolok mal za cieľ šíriť medzi ľudom náboženskú literatúru v slovenskom jazyku a tak popri náboženskom vzdelávaní mal za cieľ aj upevňovať národné povedomie ľudí.

1.októbra 1933 prevzala štátna správa rozsiahle lesné a poľné majetky od grófa Gejzu Andrássyho. Veľká časť patrila do katastra obce Kamienka. Obhospodarovanie lesných majetkov pripadlo pod Správu Vojenských lesných podnikov. Za tým účelom bola v Kamenici v roku 1934 vybudovaná píla na elektrický pohon, ku ktorej bolo z Vihorlatských lesov dovážané drevo úzkokoľajkou, ktorá siahala od železničnej stanice v Kamenici až do Habeša.V roku 1938 bola v Kamienke dvojtriedna škola a navštevovalo ju 102 (!) žiakov, ktorých vyučovali dvaja učitelia – Imrich Janič a Rozália Zlochová.

Kamenica nad Cirochou

Malebná obec na východnom Slovensku v okrese Humenné,patriaca do Zemplínskeho regiónu a mikroregiónu Cirocha. Svojou rozlohou 1766 ha a počtom obyvateľov 2350 je najväčšou obcou v okrese Humenné. Nachádza sa v Nízkych Beskydách z juhovýchodnej strany obklopená pohorím Vihorlat a zo severu údolím rieky Cirocha v nadmorskej výške 183m n. m. Stredom obce preteká potok Kamenica, ktorý odvádza vodu zo svahov Vihorlatu.

Poruba pod Vihorlatom

Obec Poruba pod Vihorlatom bola založená na zákupnom práve v roku 1410. Leží na južných pahorkatinách Vihorlatského pohoria. Nadmorská výška stredu obce je 193 m.
Obec nie je známa iným pomenovaním, ale obyvateľov Poruby občania okolitých obcí nazývajú „RAKY“ (od názvu obojživelníka). Nie je možné už teraz s istotou sa dopátrať príčiny tohto pomenovania. V roku 1427 mala obec 18 port, v roku 1828 už 88 domov a 522 obyvateľov. Dnes má obec 176 budov a 603 obyvateľov. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonisti. Tí sa po čase odsťahovali bližšie k miestu nálezu železnej rudy a založili novú obec Remetské Hámre. Tu manufaktúrne vyrábali železiarenské výrobky až do roku 1922, kedy dielne vyhoreli a už neboli obnovené.
Bola postavená úzkokoľajová železnička, nielen na zvoz rudy, ale slúžila aj na odvoz dreva do drevoskladu v Michalovciach.