ÚzemnéPlány.sk

Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok.

Nemčice

Obec Nemčice sa geograficky nachádza: 184 metrov nad morom v Podunajskej nížine na Nitrianskej tabuli, 5 km na ZJZ od Topoľčian v doline potok Zľavy.

Pôvod obce Nemčice siaha do Praveku – do mladšej doby kamennej.

Plevník- Drienové

Obec Plevník-Drienové sa rozprestiera na ľavom brehu Váhu v južnej časti Bytčianskeho podolia v doline Drienovky. Západnú časť chotára tvoria náplavy Váhu a Drienovky, strednú – pahorkatinnú časť v Manínskych vrchoch tvoria druhohorné horniny s výraznými bradlovými tvrdošmi. Pohorie ,ktoré sa tiahne v katastri obce po jeho ľavej strane patrí do Súľovských vrchov,ktoré sú súčasťou Chránenej krajinej oblasti Strážovské vrchy.

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Brzotín

Obec Brzotín je jedno z najstarších sídlisk v Slanskej doline. Donačnú listinu dostala od uhorského kráľa Beleu IV. v roku 1243. Kráľ daroval obec Bebekovcom, od roku 1293 patrila Mariássyovcom. Tí tu postavili na mieste starej pevnosti hrad. V roku 1556 ho dobili Turci, v roku 1573 ho aj zbúrali. Erb obce pochádza z roku 1575 a zobrazuje banícky motív. V stredoveku bola významným šľachtickým sídlom, hospodárskym a obchodným centrom Rožňavskej kotliny. Preslávila sa svojimi baňami na zlato, striebro, antomóm, železo a železiarňou, ktorá zanikla koncom 19. storočia. Po roku 1577 bola tureckými hordami niekoľkokrát vypálená, obyvateľstvo vyhnané a odvlečené do zajatia. V týchto rokoch tureckej nadvlády obec veľmi upadla, počet obyvateľov poklesol na tretinu. Od svojho vzniku bola sídlom šľachtických rodín Máriássyovcov, Hámošovcov, Póschových, Okolicsányiho a neskôr Rákossyho. Veľkostatkári obhospodarovali vyše 60% celkovej poľnohospodárskej plochy. Preslávili sa i mlyny a liehovary veľkostatkárov, ktoré zásobovali celé horné Uhorsko.
V obci je 5 veľkostatkárskych kúrií, ktoré sa postavili koncom 18. a v polovici 19. storočia. S kostolom reformovaných, postaveného začiatkom rokov 1400 sú i dnes dominantou obce. V roku 1866 zásluhou veľkostatkárov obec dostáva elektrinu a poštový úrad, ktorý slúži pre 5 obcí. Veľkým prínosom pre obec a celú dolinu bola výstavba železnice v roku 1873, ktorá významne prispela k rozvoju baníctva, železiarstva a obchodu.

V roku 1976 bola obec integrovaná do blízkej Rožňavy. Tento stav trval 14 rokov, keď sa obec 1. júlom 1990 osamostatnila od Rožňavy.

Malacky

Katastrálne územie Malaciek je situované do centra južnej časti Záhorskej nížiny na nive a terase. Podľa geomorfologického členenia územia Slovenska je zaradené do Borskej nížiny v Záhorskej nížine. Malacky sú významným hospodárskym, administratívnym a kultúrnym strediskom. Rozloha mesta Malacky predstavuje 23,2 km2 v rámci katastrálnych hraníc.

Poruba

Obec Poruba leží v Hornonitrianskej kotline, severozápadne od Prievidze v nadmorskej výške 414 m. Celý chotár má dĺžku 2 km, nachádza sa vo výške od 360 metrov do 435 metrov nad morom. Katastrálna výmera obce je 15,07 štvorcových kilometrov. Od západu ju obklopuje Strážovská vrchovina s Malou Magurou dosahujúcou výšku 1146 m, zo severu sú južné svahy Malej Fatry s Kľakom (1353 m) a smerom na východ sa tiahne pohorie Žiar so zrúcaninami Vyšehradu (829 m).Smerom juhovýchodným sa tiahne pohorie Vtáčnik (1346 m).

Z Malej Magury je pekný výhľad na nitriansku a rudniansku dolinu, dobre vidieť aj lazy vo Valaskej Belej. Tu sa nachádzala aj podzemná jama „Baba“, ktorá ale pri ťažbe dreva v 1. polovici nášho storočia zanikla. Bola to viditeľná stopa baníctva v dedine. Povesti hovoria o jej niekdajšom podzemnom spojení s bojnickým zámkom.

Bratislava - Nové Mesto - Mestská časť

Nové mesto je jednak mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava III, a jednak katastrálne územie v tejto mestskej časti, tvoriace zhruba jej východnú polovicu. Mestská časť má rozlohu 37,5 km², počet obyvateľov 37 418 a starosta je Ing. Richard Frimmel. Mestská časť sa delí na katastrálne územia: Nové Mesto a Vinohrady.

Hatalov

Medzi najhodnotnejšie pamiatky v katastrálnom území obce patria tie, ktoré nie je vidieť a sú ukryté pod vrstvou zeme. Sú to vzácne archeologické náleziská z rôznych časových a historických období. V obci je rímskokatolícky kostol, postavený v rokoch 1969–1972, pred nim je postavený kamenný kríž z roku 1969 a kaplnka so sochou Panny Márie z Medžugoria, postavená v roku 2001.

Vydrník

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na južných svahoch Kozích chrbtov. Do chotára patrí kopec Dzelnik, z ktorého sa naskytá nádherný pohľad na Tatry a Slovenský raj. Bolo tu sídlisko z doby Veľkomoravskej ríše. Z turistického hľadiska má obec význam ako východisko do severnej časti Slovenského raja.